KRESS, Wilhelm

Narodil sa ako syn nemeckých rodičov v Petrohrade a tu navštevoval nižšie triedy nemeckého reálneho gymnázia. V rokoch 1850/57 sa vyučil remeslu klavírnika a ladiča klavírov. Potom cestoval po rôznych európskych mestách.
V roku 1858 bol K. prvýkrát vo Viedni a zostal tam jeden rok. Po ďalších cestách sa v roku 1864 vrátil do Petrohradu. Zaoberal sa prvýkrát problémami letectva a zostrojil lietajúcu káču „freifliegender Luftkreisel“ a letecký model s pohonom na hodinovú pružinu a vrtuľu. Voľný let však stroskotal na ťažkom motore.
V roku 1873 cestoval K. na Svetovú výstavu do Viedne a presťahoval sa tam. Bez prestávky sa zaoberal okrem svojho povolania problémami v letectve. V roku 1876 nasledovala zástavová vrtuľa s dvoma krídlami a malý model („Luftbicycle“) s motorom s gumovým lanom (Gummistrangmotor). Na jar 1877 dokončil K. väčší model („Aeroveloce“), ktorý verejne predviedol. Disponoval už výškovým a smerovým kormidlom. Vynález patentovali v roku 1879 v Nemecku (Patentový spis č. 8706 z 19. júla 1879). V Rakúsko – Uhorsku získal privilégium. Bolo to prvé zariadenie „ ťažšie ako vzduch“, ktoré samostatne odštartovalo, vzlietlo a pristálo. V roku 1880 vydal brožúru „ Aeroveloce – riaditeľný lietajúci stroj“. Ďalšia verejná prezentácia sa konala 5. apríla v Dolnorakúskom priemyselnom spolku vo Viedni.
Rakúsky spolok inžinierov a architektov založil 10. novembra 1880 odbornú skupinu pre leteckú techniku, pre ktorú K. viackrát prednášal.
V rokoch 1882 a 1997 vznikali plány na projekt „ elektrického vodného omnibusu“.
V roku 1885 vynašiel K. „ cottage piano“, klavír so šikmo uloženou rezonančnou platňou, šikmou zarážkou Rast a rovnakým povlakom strún v spojení so zvukovými komorami (Schallkammern). Cottage piano zaberalo asi toľko miesta ako pianíno. Nástroj mal bohatosť tónov ako krídlo. Firma Bösendorfer ho začala vyrábať, ale predaj nebol úspešný.
Keď v roku 1888 Viktor Silberer zorganizoval v rotunde Pratra pri Viedni výstavu o letectve, bol K. jediný, kto mohol predviesť lietajúce modely. Cisára Františka Josefa modely veľmi oslovili a začal K. podporovať. Pretože vtedy ešte neexistoval zodpovedajúci motor s piatimi kilogramami na konskú silu, pokúšal sa K. o vytvorenie výkonného motora. V roku 1889/91 nakreslil „ rotačný motor“.
V roku 1891 nasledovalo zostrojenie modelu krídelníka. Veľkým úspechom bola jeho experimentálna prednáška, ktorá bola 15. decembra 1891 v Zlatom sále Rakúskeho spolku inžinierov a architektov, kde predviedol modely drakov, voľne lietajúcich vrtúľ (freifliegende Schraubenflieger) a krídelníkov. Nasledovali vynálezy „Aeroneff“ a „Lielle“ ( vrtuľníky ).
Z roku 1892 pochádzal prvý projekt „ multiplánu“, viacplošného draka (Drachenflieger), podobného jeho neskoršiemu veľkému modelu z Wienerwaldsee.
Aby získal poznatky o stavbe veľkých drakov, navštevoval K. ako mimoriadny poslucháč na Vysokej škole technickej vo Viedni v roku 1893/94 strojárensko-technické prednášky Johanna von Radingera. 15. februára 1895 prihlásil rakúske privilégium na „ kaptívne vrtule ( Kaptivschraube) – vrtuľník s protibežnými vrtuľami, ktoré mu udelili 1. augusta 1895. U jedného z modelov potom experimentálne zisťoval vztlakové sily. Vytúženú objednávku od armády na pozorovací vrtuľník nedostal. V lete 1896 navštívil K. počas Berlínskej priemyselnej výstavy Otta Lilienthala, ktorý mu na svojom leteckom kopci ukázal kĺzavý let. K. sa však držal svojej idei motorového lietania.
Motorový čln so sanicami (Motorschlittenboot), patentovaný 11. decembra 1897, sa mal pohybovať vo vode, na ľade a vo vzduchu. 18. februára predstavil K. verejnosti svoje plány stavby veľkého draka. „ Výbor K.“ vybral 40.000 korún. K. s pomocníkmi v Tullnerbachu pri Viedni postavili prvé, benzínom poháňané vodné lietadlo na svete. Bolo vybavené pákou k viacnásobnému riadeniu smerového a výškového kormidla. Celková hmotnosť bola 670 kilogramov.
Po vstavaní príliš ťažkého Daimlerovho motora sa uskutočnili pokusy jazdy na priehrade Wienerwald. Pri rýchlom obrate 3. októbra 1903 nabral plavák, ktorý bol hore otvorený, vodu a lietadlo sa potopilo do jazera. Druhý drak, s ktorým sa začalo ešte toho roku, so zväčšenou nosnou plochou, ostal iba v hrubej stavbe. K. už nemal finančné prostriedky.
Po projekte balónovej vzducholode „Systém K.“ skonštruoval letecký pionier v roku 1907 „lietadlo bez nábehu“ s výkyvnými vrtuľami. Mala ho dokončiť firma Lohner vo Viedni – Floridsdorfe, ale k tomu už nedošlo. V roku 1913 vyšla jeho brožúra „Prvý vynález draka vo Viedni“ a krátko na to K. po ďalšej chorobe zomrel.