LANNA, Vojtěch

Po prerušení štúdia na pražskom Polytechniku začal L. pracovať v lodenici svojho otca vo Štyroch Dvorech a schádzal Vltavu a Labe. Študijná cesta ho zaviedla do Hamburgu. V roku 1828 sa stal lodným majstrom a prevzal otcovu firmu.
Venoval sa stavbe lodí a obchodoval so soľou, ktorú dodával do Prahy, a s drevom a grafitom, ktoré predával do Nemecka. L. spolupracoval tiež na reguláciu Vltavy a Labe, keď sa v rokoch 1829 až 1831 stal nájomcom vodných stavieb medzi Českými Budejovicami a Prahou. V roku 1833 predĺžil túto trasu až k saskej hranici. Neskôr reguloval na vlastné náklady vodné toky Nežárky, Lužnice a Blanice pre plte.
L. pôsobil aj v stavbe železníc, okrem iného od roku 1832 pri stavbe Konskej železnice České Budějovice - Linz. V roku 1845 zriadil železničnú budovu štátnej železnice v Prahe (dnešné Masarykovo nádraží). Ako železničný podnikateľ spolupracoval s bratmi Kleinovými a podieľal sa na zriadení trati Praha - Podmokly a v 50. a 60. rokoch 19. storočia aj na úsekoch železnice Praha - Plzeň, Liberec - Pardubice, Kralupy - Turnov a na severnej železnici.
Jeho firma sa ďalej angažovala v stavbe mostov. V rokoch 1840-1841 vytvoril reťazový most v Prahe a reguloval priľahlý breh, v roku 1845 vybudoval reťazový most v Podolu. Obchod s drevom viedol ku zriadeniu píly a továrne na parkety u Českých Budějoviciach (Továreň na parkety preložil v roku 1858 do Prahy). V 40. rokoch 19. storočia sa L. začal venovať baníctvu. V roku 1843 sa stal spoluvlastníkom malej juhočeskej železiarne v Adolfovich a v roku 1847 vlastníkom čiernouhoľných baní na Kladne, ktoré kúpil spolu s pražským občanom V. Novotným. Keď sa v roku 1848 pridali bratia Kleinoví, vzniklo uhoľné ťažiarstva Kladno, ktoré vlastnilo aj železnorudné bane v Nučiciach. Ťažiarstvo získalo v roku 1850 koncesiu k stavbe železiarní na Kladne, ktorá však bola čoskoro presunutá na hutnícke ťažiarstvo Kladno, ktorého členom L. taktiež bol. Ťažiarstvo zriadilo v rokoch 1854/55 Železiarne Kladno, ktoré v roku 1857 prevzala Pražská železářská spoločnosť, v ktorej bol L. členom správnej rady. Vtedy mal L-ov podnik podiel aj v pražskej výrobe porcelánu na dnešnom Smíchově.
Na základe svojich zásluh pre jihočeský priemysel bol v roku 1850 svojimi kolegami zvolený prvým prezidentom obchodnej a živnostenskej komory v Českých Budějoviciach. V roku 1857 sa presťahoval do Prahy. L. patril k najvýznamnejším českým podnikateľom 19. storočia. Jeho syn Vojtěch L. mladší pokračoval v rozvoji firmy a angažoval sa ako zberateľ umeleckých predmetov a ako mecenáš. Bol spoluzakladateľom pražského Múzea umeleckých remesiel.