WARTHA, Vince (Winczenz)

Po gymnáziu začal W. študovať chémiu v vtedy ešte veľmi skromne vybavenom Józsefovej polytechnike na hrade Buda, prešiel však na ETH Zürich, kde roku 1864 absolvoval štúdium s diplomom. Po návrate do Maďarska získal miesto asistenta na Katedre chémie v Polytechniku. Nespokojný so situáciou odišiel W. do Nemecka, kde získal v Heidelberku doktorát a vrátil sa späť do Zürichu, kde v rokoch 1865 až 1867 pracoval ako asistent a súkromný docent na Inštitúte chémia.
Roku 1867 však prijal ponuku učiť na maďarskom Polytechniku na Katedre mineralógie a geológie. V roku 1871 prevzal na novej Vysokej škole technickej Katedru chemickej technológie, kde zostal nasledujúcich 41 rokov. V rokoch 1870 až 1897 bol W. tiež riaditeľom univerzitnej knižnice. W. sa rozhodujúcou mierou podieľal na výbere stavebného miesta pre stavbu novej vysokej školy na pravom brehu Dunaja. V roku otvorenia novostavby zastával úrad rektora, kvôli ťažkej chorobe sa však nemohol zúčastniť otváracích slávností, na ktorých bol prítomný aj cisár František Jozef.
W. publikoval viacero odborných kníh, spolu okolo 500 vedeckých príspevkov a bol redaktorom časopisu "Müegyetemi Lapok", ktorý vychádzal od roku 1876. Jeho najvýznamnejšie inovácie bolo odkrytie niekoľko sto rokov starého tajomstva stredovekého listrového emailu, ktorý sa kovovo leskol. Vďaka novému emailu s podobným účinkom vyrábala továreň Zsolnay-Werken v Pécsi porcelánové predmety s tzv Eozín emailom. Ako odborník na keramiku sa W. zúčastnil aj založenie Museo Internazionale delle Ceramiche v Faenza. Ďalej vyvinul určitú metódu alkalimetrie a spoločne s Ignác Pfeifer metódu určenia tvrdosti vody.
Od roku 1873 bol korešpondujúcím, od 1893 riadnym členom a od roku 1909 viceprezidentom Maďarskej akadémie vied. Okrem toho sa W. v rokoch 1900 až 1909 angažoval ako prezident Maďarského spolku turistov.