ZSIGMONDY, Viliam

Viliam Zsigmondy študoval v Bratislave na lýceu, potom pokračoval na gymnáziu v Skalici, Komárne a opätovne v Bratislave, kde v roku 1838 ukončil strednú školu. V tom istom roku sa zapísal na Banskú a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici, kde v roku 1843 získal absolutórium a zároveň požiadal o prijatie do štátnej služby. Nadaného mladého inžiniera poverovali rozličnými úlohami a funkciami.
Jeho život ovplyvnili udalosti rokov 1848 – 1849, kedy sa pripojil na stranu revolučných síl, za čo bol odsúdený a musel opustiť štátnu službu. Pracoval v súkromných baniach ( Rešica, Annatal, dnes Rumunsko ), nakoniec sa v roku 1860 usídlil v Pešti, kde sa najprv venoval novozriadenému úradu pre banskú agentúru, potom v rokoch 1865 – 1876 vlastnému podnikaniu pre hlbinné vŕtanie.
Obdobie súkromného podnikania Viliama Zsigmondyho v Budapešti možno považovať za vyvrcholenie jeho odbornej činnosti. Do banskej a geologickej vedy vniesol nové prvky a do tých čias neznáme praktické výsledky – objavil nové zdroje minerálnych a termálnych vôd, ktoré uplatnil aj mimo hraníc Uhorska. Pre Slovensko bol významný vrt v Herľanoch ( tzv. Herľanský gejzír ), ďalej vŕtal v Jasove. Známa je aj jeho bohatá posudková hydro-geologická činnosť .Z jeho pripravovanej publikácie „ Náuka o baníctve s osobitným zreteľom na uhoľné bane“ vyšiel prvý zväzok „ Vrtný prieskum na uhlie a artézske studne“ ( Pešť 1866 ).
Zsigmondy podnikol viacero štúdijných ciest doma a v zahraničí. Za výsledky v hydrogeologickom prieskume v Budapešti ho Uhorská akadémia vied zvolila roku 1868 za člena korešpondenta, neskôr mu udelili titul kráľovského radcu. Bol vyznamenaný rytierskym krížom francúzskej čestnej légie a radom Františka Jozefa. Na základe jeho pričinenia zriadili v roku 1880 na univerzite v Budapešti katedru paleontológie. Zsigmondy sa podieľal na založení Maďarského geologického ústavu a bol iniciátorom geologického mapovania.