ŽIVIC , Valentin Matija ( Shivitz)

Ž. študoval na Polytechnickomj inštitúte vo Viedni a v roku 1848 sa tu ako člen Akademickej légie zúčastnil Marcovej revolúcie. Po ukončení štúdia v roku 1850 pracoval do roku 1855 ako technický kreslič v Bozen a Grazi, potom sa ale vrátil späť do Skopu, kde okrem iného plánoval a viedol stavby budov, ulíc a fontán. Niekoľko projektov realizoval pre firmu Righetti v Terste. V roku 1859 zložil ako predpoklad k samostatnému plánovanie skúšky stavebného inžinierstva. Ako stavebný inžinier potom v roku 1872 prevzal meraný pozemkov a plánovanie trasy železnice Terst - Ajdovščina. Pri stavbe železnice Rijeka - Záhreb bol zodpovedný za ocenenie odškodnenie, bol aj odborným znalcom pri určovaní výšky škody spôsobených požiarom divadla v Splite v roku 1881 a pri požiari na ostrove.
V roku 1873 založil firmu "Shivitz & Comp.", Ktorá obchodovala s technickým materiálom a továrňam, mlynom a vodárňam ponúkala plány na kľúč ako generálny partner. Najväčším projektom jeho podniku bol v roku 1890-1891 stavba vodovodu v Cetinje (Čierna Hora). Známe je aj 11 Ž-ových privilegovaných vynálezov: kuchynský sporák na koks (1868), hydraulický motor (1870), železná pec (1871), pumpa na víno s gumenou hadičkou (1878), stroj na lámanie koksu (1888), rozprašovač síry (1892), striekacia hubica (1892), ručná striekačka na Peronospora (1892), nový rozprašovač pre striekačky na Peronospora (1895, jeho najúspešnejšie vynález), pluh s predkom (1903) a prívodný ventil vzduchu pre uzavreté prívody vody na WC (1906 ).
V roku 1898 odišiel Ž. v sedemdesiatich rokoch do penzie a firmu postúpil svojmu akcionárovi Schöffmannovi. Príležitostne pracoval ešte ako technický poradca a angažoval sa v slovinských záležitostiach v Terste.
Vo vysokom veku takmer deväťdesiat rokov vystúpil ešte na verejnost, a to pri vynálezue lietadla. Jeho záujem o letectvo siaha až do 60. rokov 19. storočia, kedy pracoval v Lokavci u Ajdovščina, kde sa zoznámil s prvými létacími zariadeniami Bavčarov kováčske dielne. Ž. začal so stavbou modelov lietajúcich prístrojov podobných vrtulníkom, ktoré štartovali a pristávali zvislo a taktiež sa mali vznášať vo vzduchu. Keď v roku 1893 český priekopník letectva Georg Wellner v "Časopise rakúskeho spolku inžinierov a architektov" publikoval svoj koncept podobného lietacieho aparátu, videl v tom Ž. uskutočnenie svojej idey. Wellner však tento koncept oproti Ž. čoskoro vzdal. U jeho lietacieho aparátu "Aeropter" mali pohon vytvárať dve lopatková kolesá, točiace sa proti sebe na vodorovných osiach, pričom sa lopatky pri pohybe hore uzavreli a pri pohybe dolu otvorili, aby stlačovali vzduch pod sebou. V roku 1909 hľadal verejnú podporu svojej práce a predviedol model lietacieho aparátu. Roku 1910 založil akciovú spoločnosť k vývoju, výrobe a predaji helikoptér. Keď však jeho modelové pokusy stroskotali a Patentový úrad vo Viedni im odoprel ochranu patentom, vyschla aj podpora akcionárov. Ž. sa pokúšal v vynálezu pokračovať, ale ako jeho vysoký vek, tak aj druhá svetová vojna zabránili jeho úspechu.