KLEMENT, Václav

K. sa vyučil u kníhkupca v Slanom, rok pracoval v Prahe a potom v roku 1886 odišiel do Mladej Boleslavi, kde sa v roku 1891 stal majiteľom obchodu s knihami a športovým tovarom. K. bol aktívny cyklista a nadšene tento šport propagoval. V Mladej Boleslavi sa v roku 1894 zoznámil so strojným zámočníkom Václavom Laurinom (1865-1930). Už o rok neskôr založili obaja firmu na výrobu a opravy bicyklov. Ich prvý sa volal "Slavia".
Továreň "Laurin & K." v Mladej Boleslavi sa rýchlo rozvíjala a v roku 1897 už zamestnávala 21 pracovníkov. Rok na to zabral podnik novú budovu a mal 32 zamestnancov. Po K-ovej študijnej ceste do Paríža v tom istom roku začala továreň vyrábať prvé motocykle. V roku 1899 uviedla na trh vlastnú konštrukciu - štvortaktný jednovalec s objemom 239 cm3, výkonom 1,3 kW, remeňovým prevodom a elektrickým zapaľovaním. Po komerčnom úspechu nasledovala výroba divoj a dokonca štvorvalcov a okrem vývozu (napríklad do Anglicka) aj predaj licencie do Nemecka a Francúzska (1902). Kvalita motocyklov sa osvedčila aj pri závodoch. Séria úspechov vyvrcholila víťazstvom Václava Vondřicha v roku 1905 vo francúzskom Dourdan na závode Coupe Internationale. Výroba motocyklov u "Laurin & K." skončila v roku 1912. V roku 1905 brány závodu opustil aj prvý automobil, Voiturreta Typ A.
V tom čase už podnik zamestnával 355 pracovníkov a v roku 1907 bol transformovaný na akciovú spoločnosť. Dosiahli ďalších športových úspechov, napríklad v roku 1908 pri diaľkových jazdách Petrohrad - Moskva, Petrohrad - Sevastopoľ a na pretekoch v rakúskom Semmeringu. Svojimi víťazstvami prispeli ku sláve podniku hlavne jazdci Alexander Kolowrat a Otto Hieronimus. Okrem osobných vozňov rôznych výkonov a veľkostí vyrábala továreň aj nákladné automobily, autobusy, motorové pluhy a traktory. V roku 1912 "Laurin & K." fúzoval s libereckou automobilkou RAF, ktorá vyvážala výrobky do Anglicka, Nemecka, Ruska, Japonska, britských kolónií a do Mexika.
Po založení Československej republiky sa podnik v roku 1925 spojil so škodovými závodmi v Plzni a v roku 1927 začal velkosériovú výrobu automobilov značky Škoda. K. zostal generálnym riaditeľom, Laurin bol technickým riaditeľom. V rámci koncernu VW existuje tento podnik s bohatou tradíciou dodnes.
V neskorších rokoch sa K. zaoberal aj históriou automobilizmu v Čechách a spolu s V. Heinzom o nej roku 1931 vydal knihu "Z histórie automobilu". Svoj majetok venoval na dobročinné účely a zveladenie mesta Mladá Boleslav.