HÁJEK , Tadeáš

H-ov otec, Šimon H., učenec a prírodovedec, bol známym Mikuláša Kopernika a vlastnil jeho spisy. Jeho dom "U Hájka" vedľa Betlehemskej kaplnky na Starom Meste bolo miestom stretávania pražskej inteligencie.
H. študoval v Prahe jazyky, filozofiu, matematiku a astronómiu. V roku 1548 odišiel do Viedne a navštevoval prednášky o medicíne a astronómiu. Roku 1550 sa vrátil späť do Prahy, o rok neskôr získal titul magistra a začal prednášať na univerzite. V nasledujúcich rokoch zo študijných dôvodov sa zdržiaval viackrát v zahraničí, okrem iného vo Viedni a potom v Bologni, kde získal doktorát. Potom cestoval do Milána k známemu lekárovi a matematikovi Gironimo Cardano.
V roku 1555 sa H. vrátil späť do Prahy a opäť začal prednášať na pražskej univerzite o matematike na základe svojho spisu "De laudibus geometriae", čoskoro na to však univerzitu opäť opustil, aby sa venoval medicíne a botanike. V roku 1562 sa postaral napríklad o české vydanie Mattioliho "Herbaria". Ako geodet trianguloval v rokoch 1556 až 1563 so svojimi žiakmi okolie Prahy a podnikol niekoľko ciest po Čechách za účelom zbierania súradníc a podkladov pre mapu Čiech. Keďže však podpora zo strany ani kráľa ani stavov neprichádzala, musel prácu prerušiť.
Ako lekár sa H. v rokoch 1566 až 1570 zúčastnil poľného ťaženia proti Turkom v Maďarsku. Za svoje zásluhy bol v roku 1571 povýšený do rytierskeho stavu a bol vymenovaný najvyšším zemským lekárom a osobným lekárom cisára Maximilian II. a jeho nástupca Rudolfa II.
H. sa zaoberal aj alchýmiou. Ako jeden z najvýznamnejších prírodovedcov rudolfínského dvora sa tešil dôvere cisára. Bol poverený kontrolou alchymistov, ktorí prichádzali do Prahy, aby vstúpili do služieb cisára. Založil kalendár, tzv "Minuce", ktorý okrem kalendárnych údajov obsahoval aj pranostiky na predpovede počasia a astrologické javy. H. patril tiež k priaznivcom za gregoriánsku reformu kalendára, ku ktorej sa v roku 1584 prihlásil aj cisár Rudolf II ..
Ďalšiou význačnou oblasťou H-ova života bola astronómia. Jeho prvé významné dielo "diagrammā ..." sa zaoberá výpočtom zatmenia mesiaca a slnka. Roku 1572 bola v súhvezdí Kassiopeia objavená nová hviezda, ktorú H. ako jeden z prvých opísal vo svojom diele "Dialexis de novae et prius incognitae stelae". H. je pravdepodobne autorom novej metódy na určenie polohy hviezd aj meranie výšky a času priechodu hviezd meridiánom. Zaoberal sa ďalej výpočtami vzdialenosti, zložením a pôvodom komét. Ak boli viditeľné, denne sledoval ich polohu.
Roku 1576 sa H. v Regensburgu pri príležitosti korunovačných slávností Rudolfa II. zoznámil s dánskym astronómom Tychon Brahe. Hájek patril spolu s Giordano Bruno, Tychon Brahe a Johannom Keplerom k užšiemu krúžku vedcov, ktorí sa zišli v Prahe v čase Rudolfa II.