KÁRMÁN, Tódor

K-ov otec bol profesorom pedagogiky a zakladateľom tzv. Cvičného gymnázia pri Univerzite v Budapešti, ktoré navštevoval aj jeho syn. K. potom študoval na Strojníckej fakulte Technickej vysokej školy v Budapešti. Potom, čo získal titul diplomovaného inžiniera, slúžil rok pri delostrelectve, nasledovala práca asistenta na Inštitúte náuky o pevnosti na technickej vysokej škole. Štipendium mu umožnilo odísť do Göttingenu, kde pracoval u Ludwiga Prandtla v oblasti náuky o prúdení. Z pôvodne zamýšľaných dvoch rokov sa stalo spolu 6. V roku 1911 publikoval prvýkrát tzv. Kármánov vírový rad.
V roku 1912 ho Banícka akadémia v Banskej Štiavnici menovala profesorom. Aj keď bol konfrontovaný s časovým obmedzením svojich výskumov, prijal K. miesto na Vysokej škole technickej v Cáchach. Počas prvej svetovej vojny slúžil K. ako nadporučík v leteckom arzenále (Fischamend pri Viedni), kde vo veternom tuneli, ktorý vytvoril, mohol pracovať na pokusoch týkajúcich sa streľby z lietadiel. Na konci vojny sa vrátil späť do Budapešti. Na ministerstve školstva viedol K. reformu vysokých škôl a potom národné komisárstvo pre výučbu. Po páde Maďarskej republiky rád však musel v roku 1919 utiecť. K. sa uchýlil do Cách, kde opäť prevzal svoju katedru, ktorú viedol až do roku 1930 a z ktorej vybudoval centrum aerodynamiky. V dobe pobytu v Cáchach vyvinul K. svoju teóriu turbulencie. V roku 1926 cestoval do USA, kde vďaka finančnej pomoci milionára Guggenheima založil na Univerzite Pasadena v Kalifornii výskumné laboratórium pre aerodynamiku, ktorej vedenie tiež prevzal. V roku 1933 K. do Pasadeny emigroval. Vo svojich ďalších prácach sa zaoberal aeronautikou, pracoval na teórii konštrukcie prvých nadzvukových lietadiel, zúčastnil sa prvých raketových výskumov a postavil prvé prototypy balistických rakiet. K. získal mnoho čestných doktorátov a vysokých vyznamenaní. V roku 1962 navštívil svoju rodnú krajinu. Jeho meno nesie jeden z mesačných kráterov.