BLOUDEK, Stanko

Pionier letectva a zakladateľ lietania na lyžiach B. študoval v rokoch 1909 až 1914 strojárstvo na Vysokém učení technickém v Prahe. Od svojich 16. rokov staval modely lietadiel, v roku 1909 skonštruoval vetroň, v roku 1910 motorový jednoplošník Racek a na prelome rokov 1910 a 1911 dvojplošník Libela, ktorým úspešne letel český automobilový pretekár a pilot Jan Čermák. V roku 1911 bol zamestnaný ako konštruktér v priemysle a spolupracoval s Igo Etrichom na dvojmiestnom prevedení lietadla „Holub“ a na jednom z prvých lietadiel s uzavretou kabínou „Limuzína“. Počas prvej svetovej vojny viedol konštrukčnú kanceláriu Maďarských leteckých závodov v Budapešti, ktorá stavala tiež pozemské a vodné vojnové lietadlá a experimentovala s vrtuľníkmi. Po vojne sa vrátil späť do Slovinska a v Ľubľane sa pokúšal zakladať letecký priemysel. V roku 1922 sa mu podarilo postaviť ľahké športové lietadlo „Sraka“. V roku 1930 skonštruoval svoje najdôležitejšie lietadlo, športový dvojmiestny jednoplošník „Lojze“ (60 kW, 200 km/h). Keď v roku 1934 v tomto lietadle tragicky zahynul pilot, prestal B. s výrobou lietadiel a zaoberal sa už iba experimentmi s vrtuľníkmi (v prípade zlyhania motoru mala vrtuľa mať brzdiaci efekt). Po tom, čo sa stiahol z leteckého priemyslu, založil B. podnik „Avtomontaža“ a začal stavať motorové vozidlá. Táto továreň vyrábala predovšetkým autobusy a od roku 1936 tiež prvé slovinské osobné automobily „Triglav“ na princípe DKW.
B. bol všestranný športovec, ktorý sa osobne zúčastnil pretekov a bol aktívny tiež ako organizátor, predovšetkým však plánoval športové zariadenia. Od roku 1934 sa venoval predovšetkým konštruovaniu skokanských mostíkov. Tu totiž mohol uplatniť svoje skúsenosti z aerodynamiky. Zo stavebníctva prevzal parabolické priechodnice (klotoidy), aby zaistil spojenie rovných a kruhových úsekov profilu skoku. Skonštruoval viac ako 100 skokanských mostíkov, okrem iného v Planici, kde podľa jeho plánu postavili „mamutí skokanský mostík“, na ktorom skokani na lyžiach v roku 1936 prvýkrát skočili 100 metrov (v roku 1936) a 120 metrov (v roku 1948). Posledné štúdie a konštrukcie venoval B. skokom okolo 150 metrov. V jeho práci potom pokračovali bratia Vlado a Janez Goriškovci, ktorí umožnili skoky na lyžiach nad 200 metrov.