STASZIC, Stanislaw

Staszic študoval v rokoch 1779-1781 prírodné vedy na parížskej College de France. Jeho hlavnou oblasťou záujmu bola geológia, z ktorej vytvoril samostatnú disciplínu. Po svojom návrate do Poľska precestoval zem a zaoberal sa geologickým a geografickým prieskumom. Bol zakladateľom geologického prieskumu v Poľsku. V rokoch 1802-1807 Staszic veľmi detailne preskúmal Karpaty z hľadiska geologického, ako z poľskej strany, tak zo strany rakúsko-maďarskej.
Roku 1786 preložil slávne dielo "Prírodné obdobie" JP Buffona. Toto dielo obsahovalo polemiku proti Buffonovej teórii o obdobiach. Vo svete vedy mal úspech so svojím rozborom melanitov z oblasti okolo Krzeszowice, ktorý sa roku 1807 objavil vo Francúzsku a o 2 roky neskôr v Nemecku. Podobne ako jeho predchodcovia J.E. Guettard a J.J. Faber, bol Staszic stúpencom diluviálného poňatia pôvodu hornín na území Poľska. Pravidlá tohto konceptu predstavil roku 1815 v diele "O nerastnom bohatstve Karpát a ďalších pohorí a rovín Poľska". Navyše publikoval niekoľko geologických máp s názvom "Carta geologica totius Poloniae, Moldawiae, Transylwaniae et partis Hungariae et Valachiae, INVENTA per Staszic", v ktorých bol označený výskyt nerastných surovín, predovšetkým výskyt ropy a soľných prameňov. Do máp zapísal archeologické pamiatky a stal sa tak priekopníkom synchrónne-prírodovedeckej metódy. Išlo o prvú vedeckú učebnicu geológie a mineralógie Poľska s dôrazom na oblasť Karpát. Zobrazil prvýkrát ichtyologické kontúry jazier v Tatrách, preto je považovaný za "otca limnologie". Staszic je označovaný aj ako prvý botanik oblasti Tatier a priekopník ochrany prírody v tejto oblasti.
Svoje filozofické názory publikoval roku 1819/20 v knihe "Ľudstvo", kde popísal proces emancipácie ľudstva a položil základy materialistického vnímania sveta.
Roku 1800 sa stal členom varšavskej Spoločnosti priateľov vedy a od roku 1808 až do svojej smrti bol jej predsedom. Jeho zásluhou bolo založenie Banskej akadémie v Kielce roku 1815 a banského zboru, tzn. Banskej organizácie. Založil tiež prvé Poľnohospodárska spoločnosť v Hrubieszově.
Staszic ukázal, ako prekonať zaostalosť Poľska pomocou modernizácie baníctva a hutníctva, ktoré organizuje podľa saského vzoru. Týmto je považovaný za zakladateľa poľského hutníctva v regiónoch Kielce a Dąbrowa. V roku 1823 existovalo už 37 železorudných baní, 9 vysokých pecí, 32 oceliarní a 116 železiarní. Roku 1819 navrhol projekt výstavby veľkého priemyselného závodu v centre výskytu rudy v Białogonie u Kielce s 15 pecami na tavenie medi a olova, pre ťažbu striebra a výrobu mosadze. Poukázal veľmi skoro na význam čierneho uhlia pre hospodársky rozvoj regiónu Dąbrowa.