BECHYNĚ, Stanislav

B. navštevoval reálku v Novom Meste na Morave a potom začal študovať stavebné inžinierstvo na Vysokom učení technickom v Prahe, promoval v roku 1910. Potom nastúpil do stavebnej firmy Skorkovská, kde sa prepracoval až na pozíciu technického riaditeľa. Od začiatku svojej profesionálnej dráhy sa venoval technickým možnostiam betónu v stavebníctve. S firmou Skorkovská ostal spojený až do svojho nástupu na Vysoké učení technické v Prahe.
K jeho prvým samostatným dielam patria oblúkový most so zavesenou mostovkou v Hořepníku z roku 1913, ďalej cestný most cez rieku Mrlina v Křinci z roku 1918. V roku 1914 použil pri stavbe haly oceliarne v Hrádku u Rokycan železobetónovú konštrukciu - zároveň to bola jeho dizertácia pre doktorát technických vied (1915). O rok neskôr vyvinul v automobilke Praga techniku hribových stropov so stĺpmi z liatiny. V roku 1919 vyhral medzinárodnú súťaž na stavbu paláca Lucerna v Prahe, pre ktorý navrhol nosnú konštrukciu zo železobetónu. Ďalej B. naplánoval niekoľko betónových konštrukcií pre továrenské haly v kladenských oceliarňach, v cementárni v Králově Dvoře, pre sklady v Bratislave, v Kostelci na Labe aj pre letiskové haly na letisku Praha-Letňany a Karlovy Vary.
Roku 1920 sa B. stal riadnym profesorom statiky a dynamiky železobetónových stavieb na Vysokom učení technickom, Fakulte stavebného inžinierstva v Prahe. V ďalších rokoch až do svojho emeritovania v roku 1958 založil samostatnú školu stavebníctva betónových a kamenných mostov. V rokoch 1926-1927 a 1934-1935 zastával B. funkciu dekana Fakulty stavebného inžinierstva.
Problém premostenia údolia Praha-Nusle zamestnával B. od roku 1919, kedy spolu s architektom Kozákom prvýkrát navrhol most cez toto údolie. Aj potom sa v 30. rokoch 20. storočia zúčastnil ďalších súťaží na stavbu mostov. Roku 1935 bol podľa jeho návrhu postavený most cez rieku Chrudimka v Pardubiciach a v rokoch 1940 až 1944 oblúkový most na diaľnici pri obci Senohraby.
Po roku 1945 navrhol B. okrem iného haly závodov "Mier" v Bratislave, autobusové garáže v Nitre a Žiline a mosty cez Váh v Komárne.
B. získal svojím teoretickým a vedeckým dielom uznanie aj za hranicami svojej vlasti. Oblasť jeho činnosť sa rozšírila aj na pamiatkovú starostlivosť, napríklad pri reštaurovaní Karlovho mosta, pri rekonštrukcii strechy pražského Anežského kláštora alebo pri presune děkanského kostola v Moste.
B. bol členom mnohých vedeckých spoločností: roku 1920 sa stal členom Masarykovej akadémie práce, 1946 členom Českej akadémie vied. Okrem toho bol členom medzinárodnej Únie vedeckých inštitútov v Paríži.