ŠUBIC, Simon
* 28.10.1830, Brode v Poljanski dolini , Slovinsko
† 27.7.1903, Graz, Rakúsko
Fyzik
Š. pochádzal z chudobných pomerov a celý život musel bojovať s biedou a chorobou. Navštevoval základnú školu v mestečku Škofja Loka, gymnázium v Celje a Ľubľani, kde v roku 1852 zmaturoval. Potom študoval do roku 1856 matematiku a fyziku na Filozofickej fakulte Univerzity vo Viedni. Potom vyučoval fyziku na gymnáziu v Bude a na reálke v Pešti. Tu v roku 1860 vydal svoju 700 stránkovú učebnicu fyziky, ktorá však obsahovala aj chémiu, astronómiu a meteorológiu. Od roku 1861 vyučoval vo Viedni a od roku 1864 matematiku a fyziku na obchodnej akadémii v Grazi.
V roku 1866 sa Š. habilitoval, stal sa súkromným docentom a v roku 1869 mimoriadnym univerzitným profesorom mechaniky, termodynamiky a meteorológie.
Jeho najdôležitejšie vedecké príspevky pochádzajú z rokov 1862 až 1872, keď energicky oponoval v jeho okolí dominujúcu teóriu Andreasa von Ettingshausena. Jeho state, predovšetkým o teórii mechaniky a tepla a problematike Gay-Lussacovho zákona vyšli v rámci Akadémie vied vo Viedni. Po vzrastajúcom odmietaní jeho polemiky Ettingshausenom publikoval v Juhoslovanskej akadémii vied a umení v Záhrebe v slovinčine. Ponuku prevziať Katedru fyziky na Univerzite v Záhrebe však v roku 1874 odmietol. Jeho kniha „Telegrafija“ bola prvým slovinským dielom o elektrine. Š. publikoval veľa populárno-vedeckých článkov o aktuálnych témach fyziky, meteorológie a techniky všeobecne, ale aj o sociálnych a filozofických aspektoch vývoja civilizácie. Jeho rozsiahle knižné projekty „Titansko napadanje Olimpa“ (Útok Titanov na Olymp) a „Skrivnostne prikazni na človeku ali strahovi in duhovi“ (Tajomné javy alebo strašidlá a duchovia) sa zachovali ako rukopisy.
