ZOIS, Sigismundus von
( Žiga)
* 23. 11. 1747, Trieste, Taliansko
† 10. 11. 1819, Ľubľana, Slovinsko
prírodovedec, montanista, vynálezca, podnikateľ
Ako syn obchodníka, ktorý sa do Ľubľany presťahoval z Talianska a priženil sa do slovinskej priemyselnej rodiny, zdedil Z. ako titul slobodného pána pijavého otca, tak aj bane a huty svojej matky. Vzdelával sa na talianskych školách a svoje vedomosti si dopĺňal samoštúdiom a cestovaním, okrem iného do Anglicka, kde sa zoznámil s chemikom Humphrey Davy. Z. disponoval rozsiahlymi vedomosťami z matematiky, fyziky, chémie, metalurgie, geológie, biológie, poľnohospodárstva a baníctva.
Zárobok z jeho podnikov, ktoré zamestnávali okolo 1.000 pracovníkov, mu umožnili, aby podporoval svojho brata, významného botanika, ale aj rad osvietených umelcov a vedcov. K nim patrili napríklad básnik Valentin Vodnik, dramatik a historik Anton Tomaž Linhart a slávista Jernej Kopitar. Z. podporoval poľnohospodársky spolok, čiastočne financoval študijné cesty lekára a prírodovedca Baltasara Hacquet, roku 1778 prvý výstup na najvyššiu slovinskú horu Triglav a roku 1784 prvý pokusný let balónom v Slovinsku.
Bol sprostredkovateľom medzinárodných informácií ak tomu účelu tiež založil rozsiahlu knižnicu. Ako prírodovedec zostavil zbierku minerálov medzinárodného významu, ktorá sa dnes nachádza v Naturhistorisches Museum, ako prvý opísal minerál "Zoisit", pomenovaný po ňom, a ako zoológ choval a systematicky skúmal Macary jaskynné.
Ako podnikateľ sa prakticky i teoreticky zaoberal baníctvom a hutníctvom. Vďaka svojim vedomostiam, organizačným a technickým opatreniam bol schopný počas hospodárskej krízy po roku 1780 uchrániť svoje podniky pred konkurzom. Nahradil staré spôsoby dolovania novými, rovnako tak dal strhnúť staré, nehospodárne pracujúce vysoké pece a zriadil nové. Z. tiež stále pôsobil ako vynálezca a inovátor. Známe sú jeho vynálezy: aparát na vháňanie vzduchu do vysokej pece, novinky v liatie zvonov, v remesle rytie, maľovanie krabíc aj vo výrobe skla a keramiky. Zasadzoval sa o splavitelnost slovinských riek a o vysušenie ľubľanských bažín. Keď ho nakoniec artritída upútala na kolieskové kreslo, skonštruoval vlastný model.
Ako osvietený podnikateľ, mentor a mecenáš podstatnou mierou ovplyvnil hospodárske, kultúrne a spoločenské pomery v Slovinsku na konci 18. a na začiatku 19. storočia.