MIKOVÍNI, Samuel
* 1700, Ábelová , Slovenská republika
† 23.3.1750, Trenčín , Slovenská republika
Geodet, kartograf, banský inžinier
Po skončení školy v Lučenci a Banskej Bystrici sa v rokoch 1719 až 1721 vyučil remeslu medirytectva u J.G. Puschnera v Norimbergu. Jeho tovarišským dielom bola aj dodnes známa mapa Demänovskej ľadovej jaskyne podľa Buchholzovho náčrtu. V rokoch 1721 – 22 študoval matematiku v Altdorfe pri Norimbegru. V týchto rokoch pracoval na dvoch sériách rytín mapy okolia Altdorfu a obrázkov z Norimbergu. Svoje univerzitné štúdiá ukončil v roku 1723 v Jene diplomom z matematiky a geodézie.
Svoju pracovnú kariéru začal v roku 1723 ako dvorný kartograf jenského kniežatstva. V roku 1725 sa vrátil z Nemecka späť a stal sa geodetom bratislavskej župy. Okrem melioračných prác sa venoval aj astronomickým pozorovaniam, ktoré potom využil vo svojich kartografických prácach. V roku 1731 ho Cisár Karol VI. poveril vypracovať mapy pre „Notitia Hungariae novae historico-geographica“ od M. Bela. Pre tieto mapy si zobral za základ svoje astronomické pozorovania a geometricko – trigonometrické práce.
Jeho vysokú zručnosť v tejto súvislosti ocenila Pruská akadémia vied v Berlíne v roku 1735 zvolením Mikovíniho za svojho člena. V tom istom roku ho cisár vymenoval za kráľovského inžiniera dolnouhorských banských miest a poveril ho zároveň založením banskej školy v Banskej Štiavnici, ktorej sa stal prvým riaditeľom. V Banskej Štiavnici sa postupne stal banským odborníkom. Navrhol plány na výstavbu a opravu vodných nádrží, podieľal sa na konštrukcii banských strojov a zariadení a vyhotovoval banské mapy. V roku 1750 ho Dvorská komora na žiadosť magistrátu vyslala do Trenčína uskutočňovať protipovodňové regulačné práce na Váhu. Ešte pred dokončením prác však zomrel na ceste do Banskej Štiavnice.
