SAMASSA,

Vďaka rodine S. od začiatku 18. storočia v Ľubľane, dosiahlo zvonárske umenie v Slovinsku nadregionálny význam. Rodinnú tradíciu založil Josef S. († 1741) a jeho synovia Antón (1701-1750) a Josef (1718-1751). V tretej generácii začal Johann Jakob S. (1744-1803) v roku 1767 v Ľubľane ako samostatný podnikateľ. Po otvorení novej dielne v roku 1792 a vďaka inováciám dosiahol S. v monarchii prednostné postavenie. S. dodával hasičom vstrekovacie čerpadlá, ortuťovým baniam v Idriji zariadenie pre ťažbu rudy a vodné čerpadlá, odlieval tiež delá.
Jeho vnuk Johann Jakob S. (1803-1883), nadaný mechanik a vynálezca rozšíril závod o odbor strojárstva a hutníctva. Pôsobil tiež v politike, podporoval založenie a organizáciu sociálnych zariadení a stavby škôl, napr. prvej reálky v Ľubľane. V roku 1866 prevzal Albert S. (1833-1917) vedenie podniku a v roku 1874 zriadil továreň s parným pohonom. Začal tiež vyrábať umelecké predmety na vybavenie kostolov, predovšetkým však zlievarenskými výrobkami zásoboval priemysel, zásobovanie vodou, hasičov a vojnové loďstvo na Jadrane.
Pre Svetovú výstavu v roku 1873 vo Viedni odlial S. zvony pre rotundu. Zo zdravotných dôvodov odovzdal v roku 1900 podnik svojmu synovi Maxovi S. (1862-1945). Tento sa spojil s vplyvnými politickými a vojenskými kruhmi vo Viedni. V konkurenčnom boji s renomovanými anglickými výrobcami získal veľké objednávky pre vojnové loďstvo. Postavil závod v Ľubľane a v roku 1907/08 kúpil konkurenčný podnik v Linzi a zvonárstvo Hilzer vo Wiener Neustadte. Počas prvej svetovej vojny prestaval prevádzku na výrobu námornej výstroje a preto továreň v Ľubľane bombardovali talianski bojoví letci. V roku 1919 musel S. svoj podnik predať. Zvonárstvo vo Wiener Neustadte prevádzkoval ešte do roku 1931. Rodina S. odliala v priebehu dvoch storočí asi 8.000 zvonov v celkovej hmotnosti 2.800 ton. Najťažší zvon vážil viac ako 4 tony.