DIVIŠ, Prokop (Václav Divíšek)

D. študoval ako štipendista premonštrátského kláštora v Louce od roku 1716 do roku 1719 na latinskej jezuitskej škole v Znojme. Roku 1720 zložil v kláštore sľub poriadku a prijal rádové meno Prokopius. Ako premonštrát študoval filozofiu a teológiu v kláštornej škole, v roku 1726 bol vysvätený za kňaza a do roku 1735 učil na tejto škole filozofiu. Doktorom teológie bol promovaný v roku 1733 na Univerzite Salzburg. V tom istom roku sa stal podpriorom kláštora v Louce a v roku 1736 prevzal farskú obec v Příměticích u Znojma, kde s krátkymi prestávkami pôsobil až do konca svojho života.
Konfrontovaný s organizáciou farského hospodárstva sa D. najprv v rokoch 1742-1744 zaoberal stavbou vodovodu. Nasledovali roky, v ktorých sa D. venoval výrobe hudobných nástrojov. Známym sa stal jeho unikátny strunový hudobný nástroj, datovaný 1753, nazývaný "Zlatý Diviš" (Denis d'or), ktorý vedel napodobniť zvuk rôznych hudobných nástrojov.
D. nasledoval ducha doby a od roku 1748 začal experimentovať s elektrinou. Pomocou statickej elektriny a vlastnoručne vyrobených leidenských fliaš sa mu darilo vyvolávať pozoruhodné elementárnej elektrostatické javy, ktoré smel predviesť aj pred cisárom vo Viedni. Po správe o smrti GW Richmanna z Petrohradu, ktorý bol zabitý pri experimentoch s bleskom, zameral D. svoj záujem na atmosférickú elektrinu a na stavbu tzv "meteorologického stroja" v Příměticích. Základom stroja bol vodorovný železný kríž, umiestnený na pätnásťmetrovom (a neskôr 41,5 m vysokom) stožiari. Ramená kríža boli na konci kolmo doplnené kratšími vodorovnými tyčami, na ktorých bolo umiestnených 12 kovových krabíc, v ktorých bolo do silnej vrstvy železných pilín vložené celkom asi 400 k oblohe čnejúcich sa ostrých kovových hrotov. Celá konštrukcia bola vodivo spojená so zemou tromi reťazami. Pod vplyvom dobových predstáv porovnával D. funkciu kovových krabíc a Leidenských fliaš, v ktorých sa mala zbierať elektrina, "odstrániť" z atmosféry. S týmto vysvetlením sa spájala nádej zamedziť výbojom blesku a búrke vôbec. Hoci sa "meteorologický stroj" zásadne líšil od princípu rázov, fungoval tak. Prvý "stroj", postavený v júni 1754, bol zlikvidovaný po piatich rokoch, potom čo si ho sedliaci spájali s ťažkými suchými obdobiami, ktoré nastali. Druhú známu konštrukciu namontoval v roku 1761 na vežu kostola v Příměticích.
Ďalšou oblasťou, ktorou sa D. zaoberal, bol vplyv elektriny na živé organizmy a s ním spojená elektroterapia, ktorou sa intenzívne zaoberal od roku 1754. D. bol pritom v úzkom kontakte s vedcami, ako napríklad J. Franzom, JA Scrincim a JK Boháčom. Viedol korešpondenciu okrem iného s Leonhard Euler a poznal experimenty Benjamina Franklina.