ŠTUMBERGER, Miroslav
* 2.7.1892, Šmarje pri Jelšah , Slovinsko
† 8.5.1983, Baošića, Srbsko
Vynálezca (raketová technika)
V 19-tich rokoch, t.j. v roku 1911, prišiel Š. k námorníctvu, absolvoval námornú školu v Pole, bojoval v balkánskych vojnách a v roku 1918 zažil rozpad Rakúsko-Uhorska ako poručík na mori. Potom vstúpil do juhoslovanského vojnového námorníctva a v roku 1922 sa usadil v Baošići (Čierna Hora). Slúžil u námorného letectva, potom velil prvej juhoslovanskej ponorke. V roku 1938 odišiel ako kapitán do penzie. Mnohostranný dôstojník bol popri svojej vojenskej kariére činný tiež ako vynálezca, publicista, maliar, karikaturista a rezbár, staval modely lodí, zbieral starožitnosti a listiny. Z jeho vynálezov je potrebné zmieniť sa o reaktivizačnom zariadení morských mín, záchrannom zariadení pre ponorky a tlmiči hluku motorov.
Najväčšie úspechy dosiahol v oblasti raketovej techniky v rokoch 1923 až 1925. Na konci roku 1923 robil pokusy s raketovými torpédami a v roku 1924 s klzákmi. 24. marca 1924 vystrelil úspešne ako jeden z prvých raketou poháňaný model lietadla a onedlho „letecké torpédo“ – teda raketu. V roku 1924 sa v rovnakom čase ako americký priekopník rakiet Robert Hutchins Goddard začal zaoberať plánovaním raketového motora poháňaného tekutými palivami. Oproti Goddardovi však Š. nezískal štátnu alebo armádnu podporu a musel svoje sľubné pokusy z finančných dôvodov prerušiť. Už vtedy označoval raketový motor ako „motor budúcnosti“, ktorý mal zakrátko umožniť cestovať k iným planétam.
