ROŠ, Mirko
* 20.9.1879, Záhreb, Chorvátsko
† 28.5.1962, Zürich, Švajčiarsko
Inžinier (stavby mostov)
R. navštevoval gymnázium v Belehrade a v roku 1888/89 sa zapísal na Technickú fakultu. V rokoch 1890 až 1895 študoval na Vysokej škole technickej v Hannoveri. V roku 1906 konečne získal svoj diplom (s vyznamenaním) stavebného inžiniera so špecializáciou na stavby mostov. Prax absolvoval na stavbe švajčiarskej železnice cez St. Gotthard. Potom pracoval od roku 1908 ako konštruktér a statik v Oberhausene a Hannoveri a súčasne ako asistent statiky a stavby mostov na Vysokej škole technickej. V rokoch 1909 až 1923 bol šéfkonštruktérom a riaditeľom švajčiarskeho Bauunternehmen. R. dal v roku 1922 podnet na založenie medzinárodného Spolku pre stavbu mostov a štrukturálneho inžinierstva, od roku 1923 vyučoval ako honorárny docent na zürišskej ETH a v roku 1924 sa stal riaditeľom Švajčiarskeho ústavu pre pokusy a skúšky materiálu, pričom sa cítil byť zaviazaný predovšetkým stavebnému a strojárskemu priemyslu. V rokoch 1927 až 1937 bol ako generálny sekretár členom nového medzinárodného Spolku pre výskum materiálov.
Vynikal predovšetkým svojimi vedeckými prácami na poli skúšania materiálov a testovania stavebno-technických konštrukcií, pričom je potrebné zmieniť sa predovšetkým o záchrane oblúkového mosta v švajčiarskom St. Gallene a zaťažkávacích skúškach obidvoch veľkých mostov cez Sávu pri Zemune (1934) a pri Záhrebe (1939). Oblasť jeho činnosti zahrňovala všetky základné stavebné materiály a konštrukcie z dreva, kameňa, betónu, oceľobetónu a železa. Ako jeden z prvých sa R. venoval otázkam únavy a starnutia materiálu.
R. pôsobil na mnohých univerzitách a technických vysokých školách (Brno, Budapešť, Viedeň, Helsinky, Lutych, Ľubľana, Riga, Stuttgart) a bol členom takmer štyridsiatich vedeckých a technických inštitúcií v Európe.
