THONET, Michael

T., syn garbiara sa vyučil za stolára a v roku 1819 sa osamostatnil ako stavebný stolár a nábytkár. Jeho prvé pokusy ohýbať časti nábytku z dyhy (a neskôr z masívneho dreva) pôsobením vriacich tekutín alebo vodných pár sa datujú do roku 1830.
V roku 1841 vzbudili pozornosť kniežaťa Metternicha, ktorý sa zdržiaval vo svojom blízkom rodinnom sídle Johannisberg v Rheingau, na výstave v Koblenz T-ove výrobky a pozval ho do Viedne. V roku 1842 sa T. presťahoval do Viedne a 16. júla 1842 dostal privilégium na metódu „ohýbať všetky, aj najkrehkejšie druhy dreva v ľubovoľných tvaroch a zakriveniach za pomoci chemicko-mechanických postupov“. Na začiatku pracoval T. u firmy List, ktorá však vyrábala iba lacný nábytok z ohýbaného dreva a tak radšej odišiel do dielní parketového továrnika Karla Leistlera, ktorý popri parketách vyrábal tiež sochárskymi prácami zdobené kreslá z ohýbaného dreva.
V roku 1849 otvoril T. so svojimi dvomi synmi Franzom a Josefom svoju prvú dielňu vo Viedni. Na Svetovej výstave v Londýne v roku 1851 dostal vyznamenanie, čím sa jeho výrobky medzinárodne preslávili a mohol začať ich export, ktorý už v roku 1854 tvoril tretinu obratu.
28. júla 1852 dostal T. na svoje meno i na mená svojich synov Franza, Michaela, Augusta, Josefa a Jakoba ďalšie privilégium na vynález a to „dávať drevu rozrezanému a opäť zglejenému ľubovoľný tvar v ľubovoľnom smere“. V roku 1852 otvoril svoju prvú predajnú pobočku a o rok neskôr si prenajal mlyn Mollard, aby mohol rozšíriť výrobné priestory. V novembri 1853 sa jeho firma „Gebrüder Thonet“ (Bratia Thonetovci) nechala zapísať do obchodného registra; ako vlastníci boli uvedení piati T-ovi synovia. Hlavné vedenie podniku si však T. osobne ponechal.
Ako základ ďalšej expanzie preložil T. v roku 1856/57 závod do Korýčan na Morave, kde mohlo byť potrebné drevo dodávané priamo do výroby. Pretože sa pri exporte lepené časti niekedy vo vlhkom prostredí uvoľnili, vyrábal T. postupne všetky časti nábytku z masívu. Tieto výrobky sa v zámorských krajinách preslávili ako „Vienna bentwood chairs“.
8. januára 1860 získal T. ďalšie rakúske privilégium na výrobnú metódu hláv pre kolesá ťažkých povozov, pri ktorej tieto boli držané pokope pomocou predsunutých uzatváracích dosiek. Tento vynález našiel využitie predovšetkým pri výrobe kolies a kanónov.
V roku 1860 vznikla v Bystřici pod Hostýnem, len niekoľko kilometrov od Koryčan, druhá továreň a v roku 1865 tretia v maďarskom Nagy-Ugrócz. V roku 1862 T. úspešne vystavoval na Svetovej výstave v Londýne. V tomto čase mal pobočky v Hamburgu, Paríži a Londýne a ročne vyrábal 700.000 stoličiek, z ktorých asi dve tretiny išli na export. Medzinárodný koncern mal okolo roku 1900 asi 10.000 zamestnancov a existuje dodnes.