STURMAN, Martin
* 15.7.1757, Mokrá Lúka , Slovenská republika
† 13.12.1844, Tótgyőrk, Maďarsko
Železiarsky podnikateľ, zakladateľ železiarskych spoločností, zveľaďovateľ gemerského železiarstva
Martin Sturman sa narodil v rodine gemerského zemana, majiteľa železiarskych hút a hámrov v Mokrej Lúke a Lubeníku, lesov a viacerých železnorudných baní. Študoval na evanjelických školách v Kežmarku, v Prešove a v Bratislave s vynikajúcimi výsledkami. Ako 21 – ročný začal pracovať v službách Gemerskej župy. Tu sa prejavil ako mimoriadne ambiciózny. Ako 24- ročný získal hodnosť hlavného župného sudcu, ako 37 ročný zastával post hlavného župana s hodnosťou cisárskeho a kráľovského radcu. V týchto funkciách precestoval Gemerskú župu a podrobne sa s ňou oboznámil.
Martin Sturman využil svoje skúsenosti a styky v župných funkciách predovšetkým k modernizácii a zveľaďovaniu gemerského železiarstva odstavením slovenských kusových pecí a rozvíjaním výroby surového železa vo vysokých peciach. Koncom 18. storočia postavil v chotári mesta Revúca vysokú pec namiesto svojich kusových pecí. Do značnej miery z jeho podnetu bola založená roku 1792 akciová spoločnosť na výrobu ocele ( Societas Massae Chalibeae ), ktorá postavila vysokú pec na červenej Skale ( dnes patrí k obci Šumiac ) s dvomi skujňovacími vyhňami a vykúvacími hámrami. Spoločnosť síce zbankrotovala ( 1798 ), ale založená železiareň sa udržala v prevádzke ako súčasť panského statku.
Organizátorská činnosť Martina Sturmana vyvrcholila založením dvoch významných železiarskych spoločností : Muránskej únie ( 1808 ) a Rimavskej koalície ( 1811 ) v Gemerskej župe. Cieľom týchto spoločností bolo podstatne zvýšiť výrobu železa tým, že sústredili výrobu surového železa v niekoľkých vysokých peciach a namiesto dovtedajších slovenských pecí zriadili skujňovacie a vykúvacie hámre.
Martin Sturman bol nielen zakladateľom týchto spoločností, ale aj ich hlavným akcionárom. Dlhšie obdobie zastával funkciu predsedu Rimavskej koalície.
Je nespornou zásluhou Martina Sturmana, že likvidáciou zastaraných slovenských kusových pecí pripravil podmienky pre rozvoj gemerského železiarskeho priemyslu.
Vďační následníci postavili Martinovi Sturmanovi liatinový pamätník v Rimavskom Brezove, v sídle Rimavsko-muránskej spoločnosti.
