SKŁODOWSKA CURIE, Marie

Pochádzala z varšavskej intelektuálne rodiny. Jej otec Władysław bol učiteľom matematiky a fyziky na gymnáziu, prekladateľom vedeckých publikácií a poézie. Jej matka Bronisława, rodená Bogusky, bola predstavenou dievčenskej školy. Rodina Skłodowski mala 4 deti, najstaršia dcéra Bronisława ukončila štúdium medicíny na univerzite v Paríži a vydala sa za lekára - Kazimierza Dłuského - zakladateľa prvého sanatória v Zakopanom (Poľské Tatry).
Roku 1883 ukončila Marie Skłodowska stredoškolské vzdelanie na 3.dievčenskom gymnáziu vo Varšave. Potom pracovala jeden rok ako vychovávateľka v rodine Żórawských mimo Varšavu a po návrate študovala tajne na Varšavskej univerzite. Poskytovala súkromné hodiny doučovania, aby finančne podporila svoju sestru, študujúci v Paríži medicínu.
Svojou výskumnou prácou o sebe prvýkrát dala vedieť v laboratóriu Múzea priemyslu a poľnohospodárstva vo Varšave, kde v rokoch 1890-91 pracovala pod dohľadom svojho bratranca Józefa Jerzy Boguského. Roku 1891 vycestovala do Paríža, kde roku 1893 vďaka finančnej pomoci svojej sestry získala titul fyziky na parížskej Sorbone a rok potom licenciát matematiky.
Jej prvé vedecké pojednanie vzniklo z poverenia organizácie "Société d` Encouragement pour l `Industrie Nationale" a týkalo sa výskumu magnetických vlastností kovov, predovšetkým tvrdenej ocele.
Roku 1895 sa vydala za Pierra Curie, fyzika, spoluobjaviteľa priezoelektrických efektov. Ďalšie vedecké bádania vykonávala Skłodowska spolu so svojím manželom až do jeho tragickej smrti roku 1906.
Roku 1896 objavil A.H. Becquerel žiarenia, spontánne vyžarované cez uránovú soľ.
Marie Curie-Sklodowska začala skúmať toto žiarenie, pričom sa jej vďaka piezometrickej metóde, spracovanej Jakobom a Pierrom Curie, podarilo zmerať vzdušné vedenie.
Zistila, že proces spontánneho žiarenia predstavuje vlastnosť atómu uránu, nezávisle na fyzických vlastnostiach a chemickom zložení jeho solí, a že substancie, ktoré obsahujú urán, vyžarujú tým viac žiarenia, čím väčšie množstvo tohto prvku v sebe majú.
Počas skúmania si všimla, že uránové minerály: smolinec a chalkolit - vykazujú oveľa väčšie žiarenie než urán samotný. Vo svojom liste adresovanom parížskej Akadémii vied poukázala na existenciu vysoko rádioaktívneho prvku, ktorý nazvala polónium / v júli 1898 /.
Existenciu druhého rádioaktívneho prvku oznámila spoločne s G. BEMONT v decembri 1898 a pomenovala ho rádium.
Označenie rádioaktivita prvýkrát použila Marie Curie-Sklodowska.
Neskôr podnikli Marie a Pierre Curie pokusy o izoláciu rádioaktívnych prvkov a ich spojenie v čistej forme.
Táto práca spočívala na chemickom spracovaní niekoľkých ton odpadu v mieste uránových baní v Čechách.

Výskumy vykonávané prevažne M.C. Sklodowskou , boli realizované za zložitých okolností, v sklade prispôsobenom pre laboratórium za školou pre fyziku a chémiu v Paríži.
Marie Curie-Sklodowska preukázala odbornú znalosť veci pri realizácii experimentálnych pokusov a obzvlášť pri komplikovaných extraktných postupoch.
Roku 1902 sa jej podarilo získať 0, 1 g chloridu radnatého, čisté množstvo dostatočné preto, aby určila hmotnosť atómu radia. To jej umožnilo definitívne potvrdiť existenciu tohto prvku. Jej objavy mali epochálny význam pre vedu a vytvorili základy novej vedeckej oblasti - rádioaktivity.
Na základe svojho skúmania vytvorila Marie Curie-Sklodowska teóriu, že rádioaktivita je vlastnosť spojená s premenou atómov. Roku 1903 získala Marie Curie-Sklodowska titul doktor fyzikálnych vied za svoje pojednanie "Badanie ciał radioaktywnych" (skúmanie rádioaktívnych tiel), ako prvá žena na svete získala spolu so svojím mužom (nezávisle na AH Becquerel) v decembri 1903 Nobelovu cenu za fyziku za svoje úspechy pri skúmaní rádioaktivity.

Roku 1904 bol Pierre Curie menovaný profesorom fyziky a stal sa vedúcim katedry fyziky na Parížskej univerzite. Marie Curie-Sklodowska viedla laboratórium na tejto katedre a po smrti svojho manžela prevzala jej vedenie.
Je to prvá žena v histórii Sorbona, ktorá bola vymenovaná riadnym profesorom tejto univerzity / 1908 /. Pokračovala ďalej v skúmaní rádioaktivity.
Spoločne s radiochemikom A. Debiernem získala Marie Curie-Sklodowska 0,1 mg polónia a objavila radón. Č.M. Walkoff a F. Giesel zistili fyziologické účinky rádia, Maria a Pierre Curie s Ch Buchardem vykonávali úspešné skúmanie vplyvu radiácie na živé tkanivá, čo iniciovalo využitie rádioaktivity v medicíne. Za svoju prácu o chemických a fyzikálnych vlastnostiach prvkov polónium a rádia a za výskumy v oblasti separačných metód, čistenie a merania aktivity rádioaktívnych prvkov, získala Marie Curie-Sklodowska roka 1911 znova Nobelovu cenu, tentoraz za chémiu. Roku 1913 začala vďaka jej iniciatíve stavba Inštitútu pre výskum rádia v Paríži, v ktorom pracovala až do svojej smrti.

Počas 1.svetovou vojny organizovala rádiologickú podporu pre potreby vojenských lazaretov. Pripravila niekoľko desiatok mobilných röntgenových staníc a viedla školenia v oblasti obsluhy týchto zariadení. Zorganizovala takmer 200 trvalých röntgenových staníc. V tejto činnosti jej pomáhala jej dcéra Irène Joliot-Curie, neskoršie slávna vedkyňa, nositeľka Nobelovej ceny z roku 1935.
Marie Curie-Sklodowska prispela veľkou mierou k rozvoju výskumu rádioaktivity v Poľsku; spolupracovala s rádiologickými laboratóriami vo Varšave. V Inštitúte pre rádium v Paríži pracovali pod jej vedením poľskí štipendisti.
Vďaka iniciatíve Marie Curie-Sklodowskej sa vo Varšave začal stavať Inštitút pre rádium, ktorého slávnostnom otvorení sa roku 1932 Marie Curie-Sklodowska zúčastnila a darovala pri tejto príležitosti Inštitútu 1 g rádia. Bol zakúpený prostredníctvom fondu, ktorý vznikol vďaka peňažnej zbierke amerických žien.
Na sklonku svojej vedeckej, životnej dráhy sa Marie Curie-Sklodowska venovala vedeckému skúmaniu a didaktickej aktivity. V jej laboratóriu sa ľudia zaoberali získavaním vysoko rádioaktívnych zdrojov a meraním ich aktivity.
Marie Curie-Sklodowska bola veľmi skromnú vedkyňou. Úplne sa obetovala vede, odmietala materiálne zisky, ktoré by ju mohol poskytnúť patent na získavanie rádia. Zomrela v dôsledku choroby z ožiarenia v sanatóriu Sancellemoz a bola pochovaná so svojim mužom v Sceaux pri Paríži.
Roku 1995 boli pozostatky Márie a Pierra uložené v parížskom Panteónu.