SAMEC, Maks
* 27.6.1881, Kamnik , Slovinsko
† 1.6.1964, Ľubľana, Slovinsko
Chemik
S. navštevoval gymnázium v Ľubľane a po maturite študoval od roku 1899 vo Viedni matematiku, fyziku, meteorológiu a chémiu. Po doktoráte z organickej chémie v roku 1904 prijal vo Viedni miesto meteorológa a študoval svetelné pomery v rôznych nadmorských výškach, preto uskutočňoval lety balónom. Neskôr nastúpil na miesto učiteľa na reálke a pracoval súčasne ako dobrovoľník u významných vedcov, okrem iných u Wolfganga Ernsta Pauliho v jeho laboratóriách organickej chémie.
Už skoro sa S. špecializoval na koloidnú chémiu a už pred prvou svetovou vojnou dosiahol celosvetové uznanie. Počas vojny založil najprv meteorologickú službu na juhovýchodnom fronte, potom však bol ako letec balónom preškolený na leteckého vyzvedača. S. sa zúčastnil letov balónom a pri svojom poslednom nasadení bol zasiahnutý do pľúc. Po vyliečení prijal pozvanie pôsobiť ako riadny profesor na novozaloženej univerzite v Ľubľane. V pivničných priestoroch reálky začínal prakticky od nuly. Kým nevypukla druhá svetová vojna, bolo štúdium chémie jeho zásluhou na medzinárodnej úrovni. Vo svojich výskumoch, známych ako „S-ova škola“, sa zameriaval na škroby. Ako prvému sa mu podarilo rozštiepiť škrob na jeho dve hlavné zložky - amyláz a amylopektín, a popísať ich molekulovú štruktúru.
Po druhej svetovej vojne sa S. venoval založeniu Chemického inštitútu v Ľubľane. Viedol stavbu a až do odchodu do dôchodku v roku 1959 tento inštitút viedol. V týchto rokoch predovšetkým pracoval na koksovaní lignitu a hnedého uhlia, vynikajúce výkony však podával na poli mikrobiológie a ekológie. S. bol riadnym členom Slovinskej akadémie vied a umení a Nemeckej prírodovedeckej akadémie (Leopoldina) v Halle.
