SZILÁRD, Leo
* 11.2.1898, Budapešť, Maďarsko
† 30.5.1964, La Yolla , USA
Fyzik
S. navštevoval Luteránske gymnázium v Budapešti a počas prvej svetovej vojny dôstojnícku školu. Išiel po stopách svojho otca a po vojne začal študovať architektúru na Vysokej škole technickej v Budapešti. Skoro však počúvol volanie vlastných záujmov a začal študovať fyziku na Vysokej škole technickej v Berlíne. Po promócii získal miesto na Kaiser-Wilhelm- Institut v Berlíne. Tu sa zaoberal súvislosťami rozumu a informácií. Jjeho publikácie z roku 1929 sú považované za začiatok kybernetiky.
V roku 1933 emigroval S. do Anglicka a pracoval na Univerzite Oxford v oblasti atómovej fyziky, predovšetkým sa zaoberal neutrónmi. Po Mníchovskej dohode v roku 1938 považoval aj Anglicko za príliš nebezpečné a odišiel do USA. Medzitým Otto Hahn a Fritz Strassman v Berlíne za pomoci ostreľovania neutrónmi objavili štiepenie uránu a tým aj možnosť uvoľniť reťazovú reakciu energie atómov. S. vedel o nebezpečenstve s tým spojenom. Vymieňal si svoje obavy s maďarským vedcom Eugenom Paulom Wignerom a prostredníctvom Alberta Einsteina informoval o tomto vynáleze amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta. Bezprostredne po tom iniciovala vláda USA vývoj americkej jadrovej bomby. S. získal spoločne s talianskym vedcom Enricom Fermi úlohu skonštruovať atómový reaktor. Prvé úspešné pokusy sa uskutočnili pod tribúnou ihriska Univerzity Chicago. Prvý atómový reaktor na svete bol uvedený do prevádzky 2. decembra 1942. S. protestoval proti použitiu atómovej bomby a po vojne sa aktívne zúčastnil boja proti atómovým zbraniam. Ako vedec sa S. naďalej venoval biológii a na Univerzite Chicago sa stal profesorom biofyziky.
