ERCKER, Lazarus

E. sa narodil v rokoch 1528 alebo 1530 v Saskom Annabergu v rodine baníckeho podnikateľa.
V rokoch 1547/48 študoval prírodné vedy a matematiku na univerzite vo Wittenbergu a svoje vzdelanie dokončil v Taliansku. Od roku 1550 pôsobil ako kontrolór v annabergskej mincovni a v roku 1556 bol povýšený na generálneho kontrolóra na saskom dvore v Drážďanoch. Tu napísal svoju prvú kontrolórsku príručku. V nej popísal analytické metódy kontroly kvality rúd a mincových kovov. V roku 1557 bol opäť činný ako mincový úradník v Annabergu. V rokoch 1557/58 podnikol študijnú cestu do banských oblastí v Tyrolských Alpách.
Po návrate nastúpil na miesto kontrolóra v mincovni v Goslare, kde pôsobil až do roku 1565. Tu dokončil v roku 1563 mincovú príručku, v ktorej popísal metódy prípravy mincových kovov a kontrolu kvality mincí. Zaoberal sa aj problémami získavania kovov z rúd a v roku 1565 napísal montanistické pojednávanie o ložisku olova v Rammelsbergu v Harze.
V roku 1566 pracoval v huti vo Freibergu, kde pokračoval vo výskume k vylepšeniu hutníckych technológií.
Po odmietnutí svojej koncepcie racionalizácie pre kurfirtskú správu v Drážďanoch opustil v roku 1567 Sasko. Krátko pôsobil v Jáchymove, v roku 1568 bol zamestnaný v Kutnej Hore
ako kontrolór. Tam v roku 1569 dokončil ďalšie pojednávanie o analýze rúd a kovov, ktoré venoval cisárovi Maximiliánovi I. V roku 1570 bol prijatý do Kráľovskej českej komory a bol poverený špeciálnymi úlohami na vylepšenie baníckej prevádzky.
V Roku 1574 vydal v Prahe rozsiahle dielo o skúšobníctve, ktoré sa dočkalo 15 vydaní v štyroch jazykoch. Až do 18. storočia slúžilo ako učebnica a kniha návodov na európskych montanistických ústavoch.
V roku 1577 bol menovaný ako najvyšší banícky dozorca Kráľovstva českého s povinnosťou, že za pomoci prevádzkových a zákonných opatrení odstráni príčiny poklesu dobývania rudy.
V roku 1583 začal riadiť Centrálnu kráľovskú mincovňu v Prahe. V roku 1590 sa tiež uvažovalo o jeho vymenovaní najvyšším mincministrom, teda o funkcii, ktorá bola vyhradená príslušníkom najvyššej šľachty.
Za svoje zásluhy o české baníctvo a hutníctvo bol E. povýšený cisárom Rudolfom II. do šľachtického stavu s prídomkom „ von Schreckenfels“. Jeho hlavné dielo o skúšobníctve (1574) vydalo Národní technické museum v Prahe v českom preklade s komentárom.