EÖTVÖS, Lóránd
* 27.7. 1848, Budapešť, Maďarsko
† 8.4.1919, Budapešť, Maďarsko
Fyzik
E. pochádzal z aristokratickej rodiny. Jeho otec Joseph E. bol politikom a ministrom kultúry v prvej demokratickej vláde a tiež v druhej po vyrovnaní (1848/49, 1867/71), bol však tiež významným spisovateľom. Syn navštevoval piaristické gymnázium v Budapešti a potom študoval v Heidelbergu. Promoval v roku 1871 a v tom istom roku začal svoju vedeckú kariéru na Katedre teoretickej fyziky na Univerzite v Budapešti. V roku 1872 bol povolaný na Katedru experimentálnej fyziky, kde pôsobil až do svojej smrti.. Maďarská akadémia vied ho v roku 1873 zvolila za člena korešpondenta, v roku 1893 za riadneho člena. V rokoch 1899 až 1903 bol prezidentom Akadémie vied a pol roka (1894/95) tiež ministrom kultúry a školstva. V roku 1891 založil Maďarskú spoločnosť pre matematiku a fyziku.
Jeho prvé vedecké práce sa týkali kapilárnych javov. Vyvinul novú metódu merania povrchového napätia. Na teoretickom poli objavil súvislosti medzi rôznymi teplotami meraného povrchového napätia kvapalín a ich molekulovou hmotnosťou („Eötvösov zákon“). V 80. rokoch 19. storočia sa E. začal zaujímať o gravitačné javy. K meraniu priestorových zmien gravitačného priestoru ( Gravitationsraum) skonštruoval torzné kyvadlo, ktoré ho preslávilo po svete.
Prvé merania týmto torzným kyvadlom uskutočňoval v budove univerzity a na záhrade svojej vily v Pestlőrinci, bývalom predmestí Budapešti. Aby vylúčil každú poruchu gravitácie, uskutočňoval v zime 1901/02 a 1902/03 meranie kyvadlom na zamrznutom Blatenskom jazere. E. sa vtedy snažil uskutočniť svoje merania pri výskume podzemných geologických masívov. Verejnosti predstavil svoj nástroj prvý krát v roku 1906 na Budapeštianskom kongrese pre medzinárodné zememeračstvo. Kongres poslal výbor na prehliadku merania územia v okolí Aradu.
Prvé úspešné praktické merania sa uskutočnili v roku 1915 v okolí Egbellu.
Predstavujú začiatok geofyziky vo výskume surovín. Počas ďalších dvoch rokov bolo E-ove torzné kyvadlo pri týchto prácach najdôležitejším nástrojom. Okrem iného bolo používané tiež pri odkrytí ropných území v Texase, Venezuele a na Blízkom východe. Pomocou torzného kyvadla sa E-ovi v roku 1908 – v spolupráci s Dezső Pekárom a Jenő Feketom – podarilo dokázať, že gravitácia s presnosťou 2x10-8 je nezávislá na látkovej podstate hmoty. Tento dôkaz proporcionality internej a ťažkej hmoty (Beweis der Proportionalität der inertne und gewichtigen Masse) bol základným kameňom všeobecnej teórie relativity. E. obrátil pozornosť na dôležitosť Coriolisovej sily, ktorá sa vyskytuje na pohybujúcich sa telesách a podal tak nový dôkaz otáčania Zeme. Jeho merania sa rozšírili tiež na zemský magnetizmus a aj tu E. skonštruoval merací nástroj – magnetický translatometer, ktorý sa používal pri archeo-magnetickom výskume.
E. bol nadšeným cestovateľom a fotografom prírody. Niekoľko stovák jeho snímok hôr, predovšetkým Vysokých Tatier, je vo vlastníctve Maďarského technického múzea. Bol tiež zakladateľom a prezidentom Karpatského spolku turistov.