GÖDEL, Kurt

G. bol významným matematikom, ktorý definoval možnosť formalizácie matematických teórií. Bol synom brnenského textilného továrnika Rudolfa G. (1874-1929) a Mariam Handschuh (* 1879). V Brne navštevoval nemecké reálne gymnázium, na ktorom zložil maturitu s vyznamenaním. Od roku 1924 študoval na Univerzite Viedeň. Krátko po smrti otca požiadal o zrušenie československého štátneho občianstva a odsťahoval sa do Rakúska, kde sa už v roku 1925 usadil jeho brat. Na viedenskej univerzite navštevoval Gödel prednášky z teoretickej fyziky u Hansa Thirringa a matematiku u Paula Furtwänglera a Otta Hahna. Cítil sa tu priťahovaný neopozitivistickým "Viedenským krúžkom", kde ho zaujímali najmä otázky základov matematiky, logiky a tiež vedecké filozofie. Podstatný vplyv na G. mali predovšetkým Otto Hahn, Karl Menger a Rudolf Carnap. Otto Hahn uviedol v roku 1926 G. do "Viedenského krúžku".
Hahn a Carnap podnietili v rokoch 1926-1927 vo "Viedenskom krúžku" obsiahlu analýzu Wittgensteinova "Tractatu logico-philosophicus" (Lipsko 1921), ktorá G. dodávala impulzy pre jeho práce v rokoch 1929-1930, v ktorých sa zaoberal princípmi úplnosti a bezespornosti axiomatizovaného systému. V roku 1929 obhájil G. na Filozofickej fakulte Univerzity vo Viedni svoju dizertáciu o úplnosti predikátovej logiky prvého poriadku. Zostal aj naďalej na univerzite, kde mu v roku 1933 Hahn ponúkol docentúru.
Pobyt vo Viedni bol pre G. vedecky formujúci. Väčšina jeho najdôležitejších prác vznikla v 30. rokoch 20. storočia. Zoznámil s Alfredom Tarskim, prostredníctvom ktorého nadviazal kontakt s poľskými logikmi. Už v roku 1932 bol v spojení s Oswald Veblenom, ktorý neskôr založil Institute for Advanced Study v Princetone (USA). Keď mu v roku 1938 bolo odobraté povolenie učiť na viedenskej univerzite, emigroval G. do USA, kde prednášal na Princetone a kde tiež vedecky pracoval až do svojej smrti.
Po druhej svetovej vojne mu viac amerických univerzít prepožičalo čestný doktorát. Čestné členstvo v Rakúskej akadémii vied však G. v roku 1966 odmietol. V roku 1951 dostal na Einsteinov návrh Einsteinova cenu za výpočty v oblasti teórie relativity (riešenie einsteinovských rovníc teórie rovín), ktoré viedli k "Gödelovmu priestoru".