PRỐSZYŃSKI, Kazimierz

P. študoval v rokoch 1894/95 a 1905/08 na Technickej fakulte univerzity v Liège (Liège).
V roku 1895 skonštruoval prvý filmový prístroj, tzv pleograf. Rozhodujúcim faktorom pri konštrukcii bol pohyb pásky vnútri prístroja a vývoj presuvného drapáka. Pleograf bol nahrávací a projekčný prístroj. V roku 1895 nakrútil P. prvé krátke filmy. Po súvislej práci na zdokonalení konštrukcie pleografu predstavil P. v roku 1899 ďalšie inovácie s názvom "biopleograf", ktorý zamedzil nepríjemnému blikaniu a vibráciám obrazu a bol vhodný pre premietanie filmov v kinách.
Na kinematografickej výstave vo Varšave v roku 1901 predstavil P. svoje prístroje a uviedol krátke filmy o uliciach Varšavy a niekoľko fiktívnych scén, okrem iného aj film s názvom "Dobrodružstvo drožkára". V tom istom roku vznikla akciová spoločnosť "Pleograf" pre produkciu a uvedenie jeho prístrojov na trh, ale už v roku 1903 v dôsledku francúzskej konkurencie bola zrušená.
V roku 1903 sa vo Varšave konala svetová premiéra: počas prvého uvedenia Wagnerovej opery "Valkýra" (Walküre) vo varšavskom divadle "Teatr Wielki" bola na javisku po prvýkrát použitá filmová projekcia. 20 metrov dlhý film zobrazoval Valkýry plávajúce na mrakoch.
Po absolvovaní štúdia odišiel P. v roku 1908 do Paríža. Pomocou tzv rotačnej závierky, ktorá v priebehu projekcie prerušovane prepúšťa svetlo na filmový pás, sa mu podarilo úplne eliminovať blikanie obrazu. V roku 1909 jeho "kinematograf" umožňujúci používanie filmov o dĺžke 3000 m prispel rozhodujúcou mierou k rozšíreniu biografu. Akadémia vied v Paríži a francúzska Spoločnosť pre podporu národného priemyslu chválili jeho prístroj.
Finančné problémy však P. prinútili predať svoj vynález. Prvú ručnú kameru, tzv "aeroskop" Proszyńského, predstavil preto v roku 1910 francúzskej Akadémii vied nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Gabriel Lippmann. Táto kamera, bola spočiatku poháňaná pomocou stlačeného vzduchu, neskôr elektricky a vybavená batériou vo vrecku, používala film o dĺžke 137 m na približne 15 minút záznamu. V roku 1913 získala zlatú medailu na Medzinárodnej výstave kinematografie.
Proszyńského "kinematograf" bol veľmi rozšírený počas 1.svetovej vojny na účely podávania vojnových správ. Prispôsobil kameru pre letecké snímky, prvýkrát bola týmto spôsobom kamera použitá pri okruhu okolo sveta. Bola používaná až do zavedenia zvukového filmu.
V roku 1907 ohlásil P. patent na "kinofon". Tento nový prístroj umožňoval synchronizáciu obrazu a zvuku. V roku 1913 urobil prvý zvukový záznam. Rok potom predstavil Kráľovskej fotografickej spoločnosti v Londýne nový filmový prístroj pre amatérov, nazývaný "Oko".
1.svetová vojna prerušila jeho prácu na vývoji. V roku 1921 sa P. vrátil do Poľska. V roku 1922 založil akciovú spoločnosť "Oko" pod názvom "Centrálna európska dielňa amatérskeho kinematografa Ing.P., ktorá existovala iba 3 roky.
Počas 2.svetovej vojny pracoval na novej konštrukcii prístroja "Oko" s 16 mm širokým filmom. Navrhol prístroj nazývaný "Autolektor", ktorý nevidiacim umožňoval čítanie kníh.
Pred rokom 1900 sa zaoberal aj prenosom pohyblivých obrazov. V roku 1898 predstavil vo Varšave tzv "telefot", ktorý nenašiel praktické využitie, ale vďaka ktorému je P. pokladaný za jedného z pionierov televízie. Od roku 1925 bol spoluvlastníkom časopisu "Gazeta Świąteczna".
V roku 1944 bol P. zatknutý a deportovaný do koncentračného tábora Mauthausen (v Rakúsku), kde bol zavraždený.