FALLER, Karol
* 21.2.1857, Banská Štiavnica , Slovenská republika
† 30.5.1913, Budapešť, Maďarsko
Banský odborník
Faller študoval do roku 1878 na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici hutníctvo a špecializoval sa predovšetkým na neželezné kovy. Potom pracoval v Lúhovom závode v Kapnikbánya/Cavnic (Rumunsko), na Puncovom úrade v Budapešti, na Centrálnom hutnom úrade v Banskej Štiavnici a v ďalších hutách ( Strieborná huta v Štiavnici, Amalgámová huta v Zlatej Idke). Od roku 1894 bol na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici, od roku 1896 ako riadny profesor, od roku 1904 do roku 1913 na Katedre pre neželezné kovy (Fémkohászattani tanszék). Navštívil viaceré huty v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Belgicku, Nórsku, Anglicku a iných krajinách a referoval o tam získaných poznatkoch.
Priekopnícke práce vykonal vo viacerých oblastiach. Študoval štruktúru kovov, zliatín, kameňov a trosiek a napísal o tom zopár referátov. Rozpoznal význam metalografického štúdia štruktúry týchto materiálov pre technické procesy. Ráta sa medzi prvých, ktorí sa zaoberali metalografiou. Napísal technicko - ekonomickú štúdiu o spracovaní bauxitu s analýzou investičných a prevádzkových nákladov produkcie oxidu hliníka. K nemu sa viažu aj základy pre technické podmienky získavania bauxitu v rudnom ložisku Jádvölgy (Rumunsko) a pre výrobu hliníka elektrolýzou v Maďarsku.
Jeho najvýznamnejším dielom je štvorzväzková Príručka o hutníctve neželezných kovov, ktorá vyšla medzi rokmi 1896 a 1904. Okrem tých, už dlhšie známych kovov (meď, olovo, zlato, striebro, cín atď.) sa zaoberal aj novými kovmi, ako hliník, urán a wolfrám. Vo svojich prácach zohľadnil okrem samotných kovov a techniky ich výroby aj suroviny (rudy), produkčné zariadenia, ohňovzdorné materiály, prísady, medziprodukty, ako aj vo všeobecnosti pyro- , hydro- a elektrometalurgické procesy.
