WITTGENSTEIN, Karl

W. patril na konci 19. storočia k najvplyvnejším banským priemyselníkom rakúsko-uhorskej monarchie. Na vrchole svojej kariéry ovládal najvýznamnejšie uhoľné bane aj železiarske a oceliarske koncerny v Čechách a v Rakúsku, čím bol v monopolnom postavení.
Narodil sa ako jedenáste dieťa v rodine saského veľkoobchodníka s vlnou, ktorá sa v roku 1851 presťahovala do Vösendorf pri Viedni. W. po ukončení gymnázia ako osemnásťročný opustil rodičovský dom a v roku 1865 sa s falošným pasom dostal do Ameriky, kde dva roky pracoval na najrôznejších miestach. Ďalšie americké cesty mali neskôr (po roku 1889) významne ovplyvniť W-ovo vnímanie sveta. Po návrate navštevoval vo Viedni prednášky na Polytechnickej inštitútu, získaval prax v Strojnej továrni Štátnej železničnej spoločnosti a nakoniec pracoval ako technický kreslič, až ho Paul Kupelwieser roku 1872 vzal do svojej valcovne do Teplíc. Keď potom Kupelwieser v roku 1877 opúšťal Teplice do Vítkovíc, nasledoval ho W. ako generálny riaditeľ. Jeho enormné obchodné nadanie a bezohľadnosť sa po prvýkrát prejavili v roku 1880, keď sa mu proti konkurenče, mocnejšej Českej banskej spoločnosti, podarilo od Únie hutí Dortmund-Hörder získať českú licenciu na Thomasova metódu tavenia bezfosforového surového železa. Jeho ďalší úder patril opäť Slovenskej banskej spoločnosti. Využil jej oslabenie av roku 1884 sa mu za pomoci priateľov a vlastných peňazí podarilo prevziať v tejto spoločnosti akciovú väčšinu. V Tepliciach založil v tom istom roku s Rudolfovo hutí najväčšou valcovňu tenkých plechov v monarchii.
Jeho ďalším obchodom bolo prevzatie Pražské železničnej spoločnosti (PEG). V roku 1885-1886 dal PEG podmienku, že PEG prevezme akcie teplické valcovne vo vlastníctve W-ovy skupiny a zaplatí akciami PEG. Touto fúziou navyše povýšil na centrálneho riaditeľa veľkej PEG. K jeho rozsiahlym aktivitám v súvislosti s týmito ziskami patrilo vytváranie kartelov: Koľajový kartel 1878 a Oceľový kartel 1884. K PEG patril aj závod na Kladne, kde W. v roku 1890 zriadil novú továreň na oceloliatiny.
Následne získal akciovú väčšinu St. Egydyer Eisen-und Stahl-Industrie-Gesellschaft s výrobou drôtených lán a pilníkov v dolnorakúskom St. Aegyd a Furthofu, čo mu poslúžilo ako poistka odbytu Poldi Ocel. Jeho energickú racionalizáciu a centralizáciu oboch podnikov sprevádzala v roku 1891 štvortýždňový štrajk. Z rovnakého dôvodu funkčnej integrácie a najmä ďalšie rozširovanie liatej ocele z Poldi získala PEG pod W. veľa kríz otrasenej výrobcov kos v Hornom Štajersku. Takzvaná W.-koncentrácia zjednotila po roku 1891 veľkú časť hornoštýrských výrobcov kos v novo zriadenej továrni na kosy na mieste železiarne v Judenburku, zničené roku 1889. V Judenburku pri zakladaní Steirische Gussstahlwerke v roku 1906 vystupovali ako spoluzakladateľ aj W-ův syn Konrad spolu so Sebastianom Danner.
Potom čo si W. už podmanil český Železiarsky a oceliarsky priemysel a získal vplyv na ďalej zpracujúci priemysel, zameral na konci deväťdesiatych rokov svoj chtivý pohľad na jediného mocného konkurenta, Rakúsko-Alpská banská spoločnosť (OAMG), ktorá od svojho založenia v roku 1881 ovládala trh v alpskom Štajersku a Korutánsku. Ako člen správnej rady Credit-Anstalt ju mohol v roku 1897 prinútiť na prevzatie akciovej väčšiny v OAMG. Credit-Anstalt sa však už dva roky potom stiahla z tejto špekulácie, v ktorej W. len v zákulisí ťahal za drôtiky a nikdy na verejnosti nevystúpil ako akcionár. Jeho pozícia zaujímali banky, na ktoré mal vplyv, česká a Dolnorakúska escompte Bank, PEG a ako figúrky jedenásť jeho najlepších priateľov, medzi nimi Max Feilchenfeld, Izidor Weinberger, Karl von Wessely, Karl a Otto Wolfrumovu, Karl a Paul Kupelwieserovi a Wilhelm Kestranek. V OAMG prevzal Guido Hell von Heldenwerth pozíciu generálneho riaditeľa a Anton Ritter von Kerpely bol jeho zástupcom. Na prelome storočia viedli technickú a organizačnú prestavbu OAMG a sústredili pritom podnik na Donawitz, zatiaľ čo rušili prevádzky v Korutánsku.
Po návrate z trojmesačnej cesty okolo sveta sa W. po kritických reakciách na zamýšľané vyplatenie rezerv PEG v roku 1898 vzdal všetkých svojich verejných pozícií a úplne sa stiahol do svojho súkromného života, ktorý trávil čiastočne vo Viedni a čiastočne na svojom vidieckom sídle v Hochreith, obci Rohr am Gebirge v Dolnom Rakúsku.
V roku 1874 sa W. oženil s Leopoldina, roz. Kalmus (* 1850), s ktorou mal osem detí. Traja synovia skončili svoj život samovraždou. Ludwig, najmladší syn (1889-1951), sa stal svetoznámym filozofom.