GHEGA, Karl rytier von

Na základe svojho prínosu v oblasti stavieb ciest, mostov a železníc, patrí G. k najvýznamnejším dopravným technikom 19. storočia a to nie len vďaka stavbe Semmeringskej železnice, ktorá vtedy vzbudila pozornosť ako prvá vysokohorská železnica na svete.
Narodil sa ako syn námorníckeho dôstojníka v Benátkach, v rokoch 1814 až 1817 absolvoval na Námorníckom kolégiu sv. Anny v Benátkach filozoficko-matematický študijný kurz. V rokoch 1817 až 1819 študoval na Akadémii výtvarných umení v Benátkach a na Matematicko - prírodovedeckej fakulte univerzity v Padove, kde mu po záverečnej skúške, pri ktorej prospel s vyznamenaním, už ako 17-násť ročnému udelili titul doktora matematických vied.
Svoje praktické zamestnanie ako inžinier začal G. v roku 1819 na Zemskom stavebnom riaditeľstve v Benátkach, kde bol nepretržite činný do roku 1836 a potom po štvorročnom uvoľnení z práce, v rokoch 1840 až 1842. Tu, vo vtedajšej rakúskej provincii, vykonával stavby ulíc a mostov, od roku 1833 bol poverený všetkými štátnymi stavbami. Rok 1836 priniesol so začiatkom stavby prvej lokomotívnej železnice v Rakúsku rozhodujúci obrat v G.-ovom živote. Nechal sa uvoľniť zo štátnej správy a vstúpil do služieb novozaloženej spoločnosti. Spoločnosť ho najprv poslala študovať železnice do Anglicka, Belgicka a Francúzska , aby sa oboznámil so železnicami západnej Európy. Potom ako vrchný inžinier plánoval a staval jednotlivé úseky severnej železnice. Iba za štyri roky nazbieral a osvojil si vynikajúce poznatky z oblasti železničnej dopravy.
V roku 1840 bol povolaný späť do Benátok a tým aj donútený opäť sa vrátiť do štátnych služieb. Nechal sa preložiť do Tirolska, kde sa skoro dva roky opäť venoval stavbám ciest a mostov. Okrem iného tiež vytvoril návrhy horských ciest cez Valsugany a priesmyk Finstermünz.
Keď sa v roku 1841 v Rakúsku rozhodlo o stavbe štátnej železnice, bol G. na základe svojich vynikajúcich poznatkov o železniciach navrhnutý novo zriadeným generálnym riaditeľstvom do funkcie technického inšpektora na ťažké trasy južnej štátnej železnice do Terstu. Tá tiež zahŕňala prekročenie Semmeringského masívu.
V roku 1842 bol vyslaný do Anglicka a USA, aby tam študoval pokroky pri stavbách horských železníc. G. sa vrátil pevne presvedčený, že stavba cez Semmering je možná čistou adhéznou metódou. Nasledujúcich šesť rokov, keď bol ako inšpektor generálneho riaditeľstva poverený všetkými projekčnými a stavebnými prácami na južnej štátnej železnici, mohol dokončiť úsek Mürzzuschlag – Graz (1844) a Graz – Celje (1846) a stavebne vypracovať pripravený projekt Semmeringskej železnice: priechodná adhézna železnica s najvyšším stúpaním 25 promile, nájazd s vrcholovým tunelom. Aj keď bol projekt značne sporný, G. ho proti všetkým pochybovačom dokázal presadiť a v lete 1848 začať so stavbou Semmeringskej železnice z Gloggnitza do Mürzzuschlagu. Skoro súčasne začala G-ová závratná kariéra v štátnych službách: 1848 generálny inšpektor Štátnych železníc a sekčný radca, 1849 vedúci Sekcie železníc Ministerstva obchodu, živností a verejných stavieb, 1850 predseda Sekcie stavby štátnej železnice Generálneho riaditeľstva stavieb, 1852 vedúci Centrálneho riaditeľstva železničných stavieb a tým aj hlavná kompetentná osoba za celú stavbu štátnej železnice v monarchii s výnimkou Lombardska – Benátska. Už v roku 1854 predložil návrh programu stavby železnice pre celú Dunajskú monarchiu.
V roku 1854 bola Semmeringská železnica otvorená bez akýchkoľvek slávností, avšak otvorenie celej južnej železnice v roku 1857 v Terste bolo pre G. triumfom.
Od roku 1854 postupne začína predaj štátnych železníc súkromným spoločnostiam. To viedlo v roku 1859 ku konečnému zrušeniu Centrálneho riaditeľstva. Pre G. to znamenalo, nakoľko v tomto poslednom roku svojho života pracoval na Ministerstve financií kde sa zaoberal staršími záležitosťami štátnych železníc, že sa jeho vynikajúce schopnosti žiadnym spôsobom nevyužívali.
Popri napísaní viacerých publikácií vyvinul G. tiež geodetické nástroje, ako napr. podstatne vylepšenú nivelačnú dosku a oktant s nóniom na vymeriavanie zatáčok.
G. sa nikdy neoženil. V roku 1851 bol povýšený do rytierskeho stavu a v roku 1869 – deväť rokov po jeho smrti – mu bol na železničnej stanici Semmering odhalený pomník.