KARMARSCH, Karl

K. bol synom krajčíra, veľmi úspešne študoval na Polytechnickom inštitúte vo Viedni, kde bol tiež v rokoch 1819 až 1823 asistentom Georga Altmüttera, zakladateľa mechanickej technológie. Už v roku 1821 napísal K. prvú vedeckú monografiu, popri mnohých technicko-literárnych prácach pre rôzne časopisy. Potom K. pracoval na kresbách pre Altmütterov „popis zbierky náradia Polytechnického inštitútu“ a pre svoj vlastný „Úvod do mechanických náuk technológie“. Obe diela vyšli v roku 1825 vo Viedni.
Úspech však neprinieslo K-ovo úsilie o prácu na Tereziánskej rytierskej akadémii a na Polytechnickom inštitúte, jeho priateľ Altmütter ho však v roku 1829 doporučil ako učiteľa technológie a chémie na Vyššiu priemyslovú školu v Hannoveri. V roku 1830 sa K., ktorý navyše získal doktorát z filozofie, stal hlavným učiteľom a v roku 1831 riaditeľom „na technologickom a v prípade potreby i chemickom odbore“ na Vyššej priemyselnej škole (neskôr Vysokej škole technickej) v Hannoveri.
Organizáciu, učebné plány a pomôcky podstatnou mierou určoval práve on, pričom mu samozrejme bolo vzorom jeho pôsobenie vo Viedni. Rovnako ako Altmütter vo Viedni založil i K. v Hannoveri zbierku náradia. Inštitút sa pod jeho vedením stal jedným z vedúcich vzdelávacích ústavov v Nemecku. Mechanická technológia, ktorú popisoval aj ako historický fenomén, vyzrela vďaka jeho rozsiahlemu dielu na dôležité odvetvie technických vied. Popri svojej činnosti vedca, učiteľa a organizátora svojho ústavu podporoval K. významnou mierou hospodársky život, založil v Hannoveri priemyselný spolok, v ktorého vedení pôsobil v rokoch 1834 až 1875, bol spravodajcom a porotcom na Svetovej výstave vo Viedni v roku 1873 a bol uznávaný ako medzinárodný expert. Veľké zásluhy získal K. zjednotením mier a váh, predovšetkým zavedením metrického systému v Rakúsku a Nemecku.