BALLING, Karel Josef Napoleon

B. je považovaný za zakladateľa chémie kvasenia, ale jeho práce ovplyvnili v 19. storočí aj iné oblasti chemickej technológie. Najmä spôsob jeho práce - náročnosť na systematický výskum - ovplyvnil ako teóriu, tak aj praxi.
Vyučoval ho domáci učiteľ, v roku 1820 absolvoval gymnázium v Plzni natoľko úspešne, že bezprostredne potom získal možnosť študovať na Polytechnickom inštitúte v Prahe. Nezapisal sa len na všetky technické predmety, ale navštevoval aj niekoľko prednášok na univerzite. Po štúdiu začal pôsobiť na Polytechnickom inštitúte najprv ako asistent, od roku 1835 ako profesor chémie.
Okrem technológie cukrovarníckeho priemyslu prednášal aj o hutníckej chémii. V roku 1850 zriadil analytické laboratórium a vypracúval ako prednášky, tak aj cvičenia. Výsledky jeho rozsiahlych, na praktické problémy priemyslu orientovaných prác o technológii prípravy sladu a výroby piva a liehu, droždia, vína a octu vyšli v štyroch zväzkoch v rokoch 1845 až 1847. O tieto knihy bol veľký záujem aj v Nemecku, Anglicku a Amerike; dočkali sa viacerých vydaní. Pre priemyselnú prax skonštruoval B. jednoduchý sacharimeter, ktorý v čistom roztoku cukru meral obsah sacharózy v percentách. Jeho sacharimeter sa skladá z valcového korkového plaváka z dutého skla, ktorý má ako záťaž ortuť alebo olovený šrot a na protiľahlej strane je na tenkej sploštenej cievke stupnica. Jeden Ballingov stupeň zodpovedá jednému percentu sacharózy. B. vyvinul aj riešenia pre reutilizáciu melazy pri výrobe pálenky a liehu aj pre použitie chloridu vápenatého v cukrovaroch a zaoberal sa určením výhrevnosti uhlia a metalurgickým procesmi tavenia.
Mimo B-ovej odbornej a pedagogickej činnosti je významná aj jeho osvetová činnosť. Bol aktívnym členom mnohých priemyselných a obchodných organizácií. Na základe svojich zásluh v tejto oblasti získal mnoho ocenení, najmä za organizáciu výstav. Bol rakúsko-uhorským predsedom na prvej Svetovej výstave v Londýne v roku 1851 a v Paríži v roku 1855. Hoci bol Nemec, pôsobil vo Vlastenecko-hospodárskej spoločnosti pre České kráľovstvo a zasadzoval sa o podporu pestovania ľanu a kúrenia v rušňoch kamenným uhlím. Od roku 1864 mal Polytechnický inštitút dve jazykovo oddelené časti a od roku 1866 fungoval B. ako rektor nemeckého oddelenia. B. bol okrem toho od roku 1848 riadnym členom Kráľovskej českej spoločnosti náuk a korešpondentným členom Cisárskej akadémie vied vo Viedni.