VOLNÝ, Jozef

V roku 1841 začal študovať na Banskej a lesníckej akadémii Banskej Štiavnici. Základnú hutnícku prax získal v železiarni v v Pohorelej. Významný železiarsky podnikateľ Ľudovít Trangous zveril ako nadanému inžinierovi vedenie železiarne v Kružlovskej hute pri Bardejove. V roku 1852 prijal miesto riaditeľa v železiarni grófa Nádasdyho v Betliari.
Táto železiareň zápasila s prevádzkovými ťažkosťami a upadla. Tunajšia novo-postavená valcovňa na parný pohon pracovala na báze hnedouhoľného paliva, ktoré sa muselo zďaleka dopravovať povozmi.Za pomerne krátke pôsobenie v tejto železiarni ( 4 roky ) sa Jozefovi Volnému podarilo dosiahnuť nápravu a povzniesť výrobu. Nové technické poznatky, získané v rámci štúdijných ciest v zahraničí, tvorivo uplatňoval v betliarskej železiarni. Postavil novú vysokú pec a zlepšil konštrukciu pôvodnej vysokej pece. Opätovným prestavaním valcovne tyčového železa na vodný pohon dosiahol lepšiu energetickú situáciu. Zdokonalil vadenie účtovníctva a zabezpečil pevný odbyt výrobkov železiarne, ktoré boli mimoriadne kvalitné.
Roku 1856 ho zvolili za hlavného inšpektora Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti, ktorá bola druhým najväčším výrobcom surového železa v Uhorsku. V tejto zodpovednej funkcii zreorganizoval celý podnik.
Banícku a železiarsku výrobu zmodernizoval predovšetkým zavedením skujňo-vacieho surového železa na báze kamenného uhlia. Celkove sa mu podarilo železiarsku výrobu kvantitatívne i kvalitatívne zlepšiť a znížiť výrobné náklady.
V rokoch 1872 až1874 pôsobil ako generálny riaditeľ Šalgótarjánskej spoločnosti, ktorá po jeho smrti v roku 1881 vyústila do Rimamuránskej - salgótarjánskej účastinnej spoločnosti. Usmerňoval technológiu výroby a zaslúžil sa o zavedenie pudlovania na báze plynu.