PETZVAL, Jozef Maximilián

P. záujem o matematiku sa začal už na gymnáziu v Podolínci a v Levoči, takže na začiatku trojročného filozofického kurzu na Kráľovskej akadémii v Košiciach sa už mohol preukázať určitými znalosťami vyššej matematiky. Od roku 1826 študoval na „Institutum Geometricum“ v Pešti. Po dvoch rokoch štúdia a dvoch rokoch praxe získal inžiniersky diplom.
Pre mesto Pešť vypracoval projekt plavebného kanálu a urobil potrebné meračské práce. Súčasne sa venoval štúdiu matematiky na univerzite, kde v roku 1832 získal doktorát. V tom istom roku po odchode zo služieb mesta P. pôsobil ako mimoriadny profesor matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite. V roku 1835 bol vymenovaný za riadneho profesora
vyššej matematiky.
V roku 1837 prijal miesto na Viedenskej univerzite, kde až do roku 1877 prednášal teóriu vyšších lineárnych a diferenciálnych rovníc, teóriu algebrických rovníc, a teóriu kmitania napätých strún, kruhového pohybu, ako aj balistiku a analytickú mechaniku.
Popri matematike sa intenzívne zaoberal aj fyzikou, a to hlavne fotografickou optikou. Na podnet kolegu Andreasa von Ettingshausena, ktorý sa v Paríži zoznámil s fotografickými prácami Louisa Jacquesa Mandé Daguerra, začal sa venovať od roku 1839 výpočtom objektívov- portrétového a krajinárskeho. Ettingshausen mu sprostredkoval kontakt s viedenským optikom Friedrichom Voigtländerom, ktorý na základe Petzvalovych výpočtov vyrobil prvé prototypy nových objektívov. Petzvalovým pôvodným príspevkom je achromatický dvojitý objektív, základ pre rozvoj fotografickej optiky. Jeho optické výpočty boli aj základom zdokonaľovania teleskopov, mikroskopov, teodolitov a projekčných prístrojov.
Po prudkom spore o prvenstvo s Voigtländerom, s ktorým sa v roku 1845 rozišiel, spolupracoval s optikom Karlom Dietzlerom. Po úspešných výpočtoch skonštruoval Dietzler prístroj s dvojitým výťahom a meniteľnou ohniskovou vzdialenosťou.Tento prístroj predviedol do praxe v roku 1856 pri príležitosti zhromaždenia nemeckých lekárov a prírodovedcov vo Viedni. Petzval – Dietzlerov objektív, patentovaný rok na to, trojnásobnou sveteľnosťou prekonal Voigtländrov krajinársky objektív, mimochodom exportovaný do Francúzska a Anglicka.
Okrem výpočtov objektívov sa zaoberal aj elektrickými svetlometmi. Skonštruoval prenosný reflektor s priemerom 1,3 m, ktorý mohol osvetľovať predmety do vzdialenosti 2,7 km. Po roku 1852 sa venoval akustike. Princíp rovnakej frekven-cie na každom mieste, ktorý obhajoval, viedol ku kontroverzii s Christianom Dopplerom.Tú urovnal až Petzvalov žiak, Ernst Mach, ktorý prišiel k záveru, že oba vedecké princípy si navzájom neodporujú.