HARDTMUTH, Joseph

Narodil sa ako štvrté dieťa z ôsmich detí stolárskeho majstra Antona H.
Vyrastal v skromných pomeroch a napriek nedostatočnému školskému vzdelaniu, vďaka svojmu kresličskému umeniu, túžbe experimentovať a vynaliezavosti urobil kariéru vo veľkom priemysle.
Po vyučení za murára v roku 1774, išiel so svojim učiteľom, strýkom z matkinej strany, do Viedne, ktorý tam pôsobil v službách grófa Aloisa Liechtensteina. Po strýkovej smrti nastúpil na jeho miesto majstra a riaditeľa stavieb grófov Liechtensteinov. Okrem iného navrhol fasádu teraz už neexistujúceho Liechtensteinského paláca vo Viedni v Herrengasse.
Experimenty s hlinou ho priviedli k vynálezu „ viedenskej kameniny“, na ktorú v roku 1798 získal privilégium. Po zriadení továrne na kameninu vo Viedni v roku 1790 sa H. venoval ďalším experimentom. Tie ho priviedli k jeho snáď najdôležitejšiemu vynálezu, obyčajnej ceruzke, ktorá je v podstate v nezmenenej podobe známa dodnes.
Na rozdiel vtedy používanej čisto grafitovej tyčinky, alebo zmesi grafitu so sírou či antimónom, používal H. zmes grafitu a hliny. Riedka kaša z grafitu a hliny sa vtlačila do valcovej formy, vzniknutý odliatok sa skrátil na požadovanú dĺžku, tyčinky vysušili a potom bez prístupu vzduchu vypálili. H. prišiel na to, že rozdielnym pomerom grafitu a hliny, je možné docieliť rôznych stupňov tvrdosti. Výhodami tejto novej metódy bola rovnomerná tvrdosť celej tuhy a oproti vtedy najpoužívanejším tuhám z Anglicka – pokles ceny o viac ako 90 percent, pretože H. používal úlomky grafitu z Čiech. Vďaka tomu bol nezávislý na drahom grafite dovážanom z Anglicka.
Po získaní privilégia na továrenskú výrobu týchto ceruziek v roku 1804 sa výrobok stal na základe svojej kvality a priaznivej ceny predajným šlágrom v Rakúsku a zahraničí. Už o 25 rokov neskôr, v roku 1829, sa mohla továreň pýšiť ročným obratom z viac ako dvoch miliónov ceruziek, teda takým obchodným úspechom, ktorý potom H. už nikdy nezažil.
Po jeho smrti v roku 1816 viedla továreň naďalej jeho ovdovelá žena Elisabeth so svojimi synmi Ludwigom H. (1800-1861) a Carlom von H. (1804-1881, šľachtický titul (1873)), v roku 1874 ju presťahovali do Českých Budějovic. Jeho vnuk Franz von H. (1832-1896) pokračoval v jeho diele a v roku 1889 vyvinul známu ceruzku „ Koh-i-noor“ v 17-ich
tvrdostiach. H. bol od roku 1793 ženatý s Elisabeth, rodenou Kissler, po ovdovení Marchand (1762-1828).
Ďalšie privilégia získal v roku 1808 na výrobu čierneho tušu a v roku 1810 za elastickú písaciu tabuľu ( z lepenky s povlakom podobným bridlici ), na umelú pemzu a umelú neapolskú žlť.

*) 13.2. 1758 je dátum krstu. Rok narodenia 1752, ktorý uvádzajú mnohé biografie spočíva na omyle. Pretože jeho starší brat Joseph, ktorý sa narodil v roku 1752 a zomrel už v roku 1754, jeho meno získal o šesť rokov neskôr narodený H., čo stále viedlo k zámenám.