SABLATNIG, Josef

Po skončení základnej školy a reálky študoval S. strojárstvo v Grazi, elektrotechniku v Brne a nakoniec promoval na Vysokej škole technickej vo Viedni. Už ako mladík sa začal zaujímať o letectvo a v roku 1903 postavil model vetroňa, ktorý bol za pomoci automobilu vytiahnutý hore, aby potom kĺzavo klesal k zemi. Jeho dobre situovaný otec – povolaním mäsiar – mu za úspešné ukončenie štúdia venoval peniaze na lietadlo. Takto zaopatrený navštívil S. na konci jesene 1909 filiálku bratov Wrightovcov v Johannisthale pri Berlíne, kde si zakúpil lietadlo a nechal si vysvetliť základy letectva.
Po úspešnej promócii zorganizoval so svojim priateľom Oskarom Heimom z Freiburgu viac leteckých stretnutí, okrem iného v Gorizii, kde vystúpil spoločne s prvým slovinským letcom Edvardom Rusjanom. Ako Heim (1910), tak aj Rusjan (1911) zahynuli pri páde, zatiaľ čo S. v noci z 9. na 10. augusta 1911 uskutočnil v Rakúsku prvý nočný let.
V rokoch 1911 a 1913 dosiahol niekoľko výškových rekordov, pri ktorých s ním letelo tiež päť pasažierov. V roku 1911 sa S. stal technickým vedúcim a šéfpilotom závodov Autoplan vo Wiener Neustadte a sústredil sa konštrukciu lietadiel. Jeho úspešné lietadlo „Vindobona“ však v roku 1913 nekúpila ani rakúska a nemecká armáda. Až do začiatku vojny predvádzal so svojim športovým lietadlom, ktoré sám skonštruoval, na stretnutiach loopingy a lety na chrbte. Za prvej svetovej vojny sa prihlásil k nemeckému letectvu, ktoré však vtedy prijímalo skôr konštruktérov ako pilotov. V roku 1916 preto v Berlíne založil podnik „S-Flugzeuge“, ktorý až do konca vojny vyrobil 167 vojenských lietadiel vlastnej konštrukcie (pod značkou „SF 1-8“) a 65 lietadiel v licencii – z väčšej časti výzvedné vodné lietadlá.
Po ukončení vojny staval S. jedny z prvých lietadiel pre pasažierov „P I“ a roku 1919 zahájil prvé medzištátna lety v strednej Európe. Verzia „Sab P III“ ponúkala miesto dvom pilotom v otvorenej kabíne a šiestim pasažierom v uzavretej kabíne. Záujem o toto lietadlo, tiež v zámorí, bol obrovský, ale sankcie zamedzili možnej expanzii. S. sa preto sústredil na vnútroštátnu dopravu v Nemecku. Pretože podnietil spojenie menších leteckých spoločností do jedného veľkého podniku, pokladá sa za predchodcu Lufthansy, založenej v roku1926. Počas druhej svetovej vojny sa S. odmietal podieľať na nacionálne socialistickom zbrojnom priemysle, v roku 1945 padol do sovietskeho zajatia a pravdepodobne zomrel v tábore.