RINGHOFFER , Josef

František R. (I) prišiel v roku 1769 ako medikováč do Prahy. Zložil majstrovskú skúšku a v roku 1771 zriadil medikováčsku dielňu na výrobu nástrojov pre pivovary na Starom Meste pražskom, ktorú v roku 1787 získal. V roku 1791 sa stal cechmajstrom pražského cechu medikováčov a v roku 1793 starším radcom mesta Prahy. Jeho jediný syn Josef R. postavil ešte za života otca v roku 1820 medikováčňu s válcovňou v Kamenici pri Jílovom. Po smrti otca prevzal v roku 1827 pražský závod a rozšíril paletu produktov o časti strojov pre cukrovary a liehovary. Od roku 1832 bol medikováčskym majstrom a v roku 1843 získal "zemské právo na výrobu všetkého medeného a kovového tovaru".
Po jeho smrti prevzal podnik jeho syn František R. (II). Získal najprv v roku 1847 dom v Prahe a v roku 1848 "dekrét o práve na zemskú továreň". Z dlhodobého hľadiska sa ako významná preukázala kúpa veľkého pozemku v Prahe na Smíchově v roku 1852, kde vznikol závod na výrobu železničných vagónov a zlieváreň liatiny. Prvý nákladný vagón opustil továreň v roku 1854, prvý tender 1857 a prvé osobné vozidlo 1863.
František R. (II) bol činný aj v politike. V roku 1861 sa stal starostom Smíchova, v roku 1862 dostal "Rad železnej koruny" a bol povýšený do stavu slobodných pánov. Od roku 1864 bol poslancom v slovenskom sneme a v roku 1870 zriadil penzijný fond pre zamestnancov.
Jeho najstarší syn František R. (III) začal svoju kariéru ako dôstojník ženijného pluku, ktorý sa zúčastnil vojny v roku 1866, a taktiež sa angažoval politicky ako poslanec krajinského snemu (1870 a 1880, od roku 1892 doživotne). V roku 1873 prevzal vedenie podniku a významne ho rozšíril. Pražskú továreň na meď preložil do Smíchova, v roku 1893 založil oddelenie cukrovaru, prestaval hámor a válcovňu v Kamenici, rozšíril sa a renovoval liehovar a pivovar vo Veľkých Popovicích. Pod jeho vedením boli vedľa železničných vagónov a výrobkov z medi vyrábané aj parné stroje a kotly, parné turbíny, stroje pre pivovary a liehovary aj chladiace zariadenie. Pre zamestnancov zriadil robotnícku sporiteľňu, fond pre dôchodkové zabezpečenie a na podporu pozostalých po robotníkoch, zbor prvej pomoci pri nehodách, robotnícku knižnicu a učňovskú školu.
Rodinný podnik bol po smrti Františka R. (III) v roku 1909 transformovaný na akciovú spoločnosť. V roku 1911 sa osamostatnila a.s. Vagónka. Časť prevádzky fúzoval v roku 1923 s vagónkou TATRA v Kopřivnici. Počas hospodárskej krízy v roku 1933 sa k a.s. R.-TATRA pripojil ešte Sousedíkův elektrotechnický závod vo Vsetíne a v roku 1939 závod R. Bacher na poľnohospodárske stroje v Roudnici. Zvyšnú výrobu prevzala v roku 1911 vzniknutá spoločnosť → Škoda, Ruston, Bromovský a R., ktorá sa od roku 1914 nazývala Spojené strojové závody a.s. a od roku 1921 a.s. Škoda.