RESSEL, Josef

Ako syn výbercu mýta vo východočeskej Chrudimi navštevoval R. gymnázium v Linzi, ktoré absolvoval s vyznamenaním. Delostreleckú školu však po troch rokoch musel zo zdravotných dôvodov prerušiť. Potom študoval v rokoch 1812 až 1814 na viedenskej univerzite technicko-prírodovedné odbory. Záujem o techniku R. po celý život neopustil. Kvôli finančným problémom musel štúdium na univerzite prerušiť a s pomocou cisárskeho štipendiá mohol absolvovať dvojročnú Lesnícku akadémiu v Mariabrunnu pri Viedni.
16. marca 1817 nastúpil ako lesník v Kransku. Služobné povinnosti ho do roku 1848 zaviedli do Ľubľany, Terste, Monton a Benátok.
Ako lesník vypracoval R. projekt zalesňovania Krasu a vytváral mapy a posudky všetkých oblastí, ktoré pod neho patrili, hlavne lesov v okolí Terstu a Ľubľany. Navrhoval aj projekty regulácie a kolonizácie bažinatej delty rieky Neretvy, s obsiahlym výpočtom ziskovosti. I cez svoj skôr skromný plat od štátu nachádzal R. ešte čas a prostriedky, aby sa mohol zaoberať mnohými technickými nápadmi, predovšetkým použitím Archimedovej skrutky ako lodného pohonu. Tento nápad mal už za svojho pobytu vo Viedni. Prvú pokusnú lodnú skrutku zhotovil vo februári 1827 a R. na ňu získal privilégium. Svoj cieľ dosiahol na jeseň 1829 pokusnou plavbou lode "Civetta" v Terste. Neprebehla bohužiaľ úspešne, pretože zle priletovaná trubka parovodu praskla a po niekoľkých sto metroch plavby. Stroj nechal postaviť Johann Fichtner v zlievárni St. Stephan v Leobene (Rakúsko). Skrutka však v zásade v teste obstála a R. potom ďalej pracoval na vylepšeniach, ktoré sa týkali hlavne parného stroja. Skrutku chcel umiestniť na otáčanie vo vodorovnej osi na zadnej časti lode, a tak ju riadiť bez kormidla.
Okrem toho získal R. privilégia na najmenej desať technických návrhov, medzi nimi niekoľko rôznych lisov a parných strojov, jeden na ložisko bez trenia a mazivá - predchodca dnešných valcových a guľôčkových ložísk - a jeden na parný povoz na prepravu osôb i tovaru - predchodca parného auta.
Pri stavbe lodí navrhoval ako náhradu za nedostatkové dubové drevo lodné rebrá zo železa, čo bol vtedy úplne nový nápad. R-ov záujem o plavbu len dopĺňajú pojednania o námorníctve a morských prúdoch, ale aj nová buzola.
V roku 1821 vznikla pneumatická (atmosferická) listová pošta, zdokonalená v roku 1827 a v roku 1847 privedená k zrelosti. Zodpovedá dnešnej potrubnej pošte. V oblasti chémie vyvinul nový spôsob výroby mydla, chemického paliva pre parné stroje a prístroj na extrakciu farbív a trieslovín z rastlín. Pomocou veterných mlynov, ktoré mali zvislú hriadeľ a mohli sa pohybovať nezávisle na smere a sile vetra, chcel R. zavlažovať náhorné plošiny na oboch stranách Nílu.
R. márne až do konca života bojoval o prvenstvo vynálezu lodnej vrtule, ktorým nastúpil víťazné ťaženie z Francúzska a Anglicka. Zomrel v noci 9. októbra 1857 počas služobnej cesty v Ľubľanskom hostinci Bavarska dvor na týfus.