MADERSPERGER, Josef
* 6.10.1768, Kufstein , Tirolsko
† 2.10.1850, Viedeň, Rakúsko
Vynálezca (šijací stroj)
Ako syn krajčírskeho majstra sa Madersperger vyučil remeslu u svojho otca. Po niekoľkých rokoch tovaryšského putovanie sa roku 1790 usadil vo Viedni, kde roku 1799 zložil občiansku prísahu a roku 1806 sa oženil s Katharinou Hahn, ktorá pochádzala z dediny neďaleko Gießen.
Madersperger sa po celý život zaoberal konštrukciou funkčného šijacieho stroja. Prvý, nedochovaný model s dvojhrotou ihlou a jedným uchom uprostred bol hotový na prelome roka 1807/1808. Privilégium, ktoré mu bolo udelené 10. februára 1815, sa skončilo po troch rokoch, pretože nemohol zaplatiť príslušné poplatky. Posmelenou nádejou na ďalšie privilégia však Madersperger získal v rokoch 1817/1820 kedy postavil ešte tri ďalšie modely, známe z novinových článkov a kresieb. Potom asi dve desaťročia nie je o Maderspergerovi počuť. Zdá sa, že sa začal venovať ziskovejšej výrobe slamených klobúkov.
Pri príležitosti Priemyselné výstavy vo Viedni v roku 1835 vystúpil Madersperger opäť na verejnosť so strojom na šitie látok. Zo stroja, postaveného roku 1835, sa zachovala len takzvaná "šijacia ruka" v Technickom múzeu. Celkovú stavbu možno rekonštruovať na základe tlačeného opisu z roku 1841. Látka sa nepohybovala na šijacej hlave, pohybovala sa naopak šijacia hlava, a to na saniach asi dva metre dlhého stojana. Dve ihly šijacej ruky s uchom na špici prešívaly látku zo spodu. Týmito takto pripraveným dvoma slučkami bola treťou ihlou pretiahnutá osnovná niť a otočením šijacie ruky sa slučky pretočili. Podľa dnešných definícií ide o dvojitý viazaný steh s dvoma dolnými ihlovými niťami a hornou kľučkarovou niťou.
Madersperger tento stroj v roku 1839 daroval Polytechnickému inštitútu vo Viedni a v roku 1841 dostal od dolnorakúskeho priemyselného spolku bronzovú medailu. Zomrel však vo veľkej biede o deväť rokov neskôr vo viedenskom chudobinci.
Z roku 1843 je známy ešte jeho plán rozvinúť šijaciu ruku v nekonečný prešívací automat pomocou mechanického zariadenia. Nedostatočná podpora, absencia trhu a technické problémy boli hlavnými príčinami Maderspergerovho stroskotania. Roku 1846 si Elias Howe v USA nechal patentovať šijací stroj, ktorý v 50. rokoch 19. storočia vo veľkých množstvách predával Issac Merrit Singer a iní.