HRABÁK, Josef
* 13. 4. 1833, Sire u Rokycan , Česko
† 15.7.1921, Příbram, Česko
montanista
H. absolvoval v rokoch 1853 až 1857 banskú akadémiu v Banskej Štiavnici a prvé zamestnanie získal ako banský praktikant na vtedajšom riaditeľstva štátnych baní. V roku 1861 prešiel ako vedúci inžinier k spoločnosti medených baní a hutníctva v chorvátskom Tergowu, ale už roku 1862 sa stal asistentom a v roku 1864 docentom na hutníckej akadémii v Leobene. V nasledujúcom roku odišiel do Příbrami, kde najskôr pracoval v štátnych baniach, v rokoch 1867 až 1899 na tamojšej banskej akadémii ako riadny profesor baníctva a hutníctva.
Za svoje zásluhy o české baníctvo získal H. v roku 1907 ako prvý v rakúsko-uhorskej monarchii čestný doktorát montánnych vied Vysokej školy banskej v Příbrami. Jeho vedecké a literárne dielo z rokov 1864 až 1909 obsahuje cez päťdesiat titulov s výsledkami jeho výskumu v oblasti banského strojárstva, obzvlášť parných strojov. Jeho početné príručky k výpočtu dimenzií a výkonov parných strojov vyšli v niekoľkých vydaniach a rozšírili sa aj v Nemecku, Švédsku a Rusku. Kniha o drôtenom lane z roku 1902 vyšla aj v angličtine, francúzštine a v roku 1936 v ruštine. Jeho príspevky o ťažných hĺbkach až 2.000 m podnietili diskusiu na celom svete.
V úzkej súvislosti s touto technickou odbornou literatúrou stoja H-ove terminologické práce. Ako výsledok jeho výskumov vyšiel banský a neskôr metalurgický slovník. Slovník technickej terminológie v šiestich zväzkoch, ktorý plánoval, ale zostal nedokončený. V neskoršom veku sa H. zaoberal aj dejinami baníctva a hutníctva v českých krajinách.
