BOŽEK, Josef

Ako syn mlynára sa B. už na meštianskej škole veľmi zaujímal o mechaniku a fyziku. Na gymnáziu postavil viac ako 40 modelov rôznych strojov a technických zariadení. V roku 1803 odišiel do Brna, aby sa ďalej vzdelával v matematike a mechanike u Christiana Karla Andrého na tamojšej evanjelickej škole. Rok na to vandroval pešo s modelom strihačského stroja do Prahy. Tam u firmy Siegel-Stecher začal pracovať ako talentovaný hodinár a konštruoval hodiny najrôznejších druhov, napr. vreckové hodiny alebo pendlovky. Jedny z týchto hodín zakúpila pražská hvezdáreň. Mimo práce navštevoval B. na Polytechnickom inštitúte prednášky z matematiky a mechaniky a na univerzite filozofiu a logiku. Po krátkej prestávke, kedy pracoval ako vychovávateľ v rodine grófa Clam-Martinice ho v roku 1813 Polytechnický inštitút zamestnal ako hodinára a mechanika s ročným platom 300 dukátov. Tu mohol B. konečne uskutočniť svoju ideu modelovej zbierky strojov a fyzikálnych aparátov. Sám postavil najrôznejšie modely hodinárskych strojov a navyše mal možnosť zaoberať sa parným strojom, ktorý Polytechnickému inštitútu daroval Georg von Buquoy. V týchto rokoch B. spolupracoval s Franzom Josefom Gerstnerom na konštrukcii vlastného parného stroja a podieľal sa na jeho „Mechanickej príručke“. Fascinovaný možnosťami parného stroja skonštruoval B. cestné vozidlo a čln s parným pohonom. Prvá úspešná prezentácia tohto dvojmiestneho parného vozu sa uskutočnila v roku 1815 a to 24. a 28. septembra v pražskej Stromovke. Prezentácii kolesového parníka, ktorá sa uskutočnila 1. júna 1817 na vedľajšom ramene toku Vltavy neprialo šťastie. Počas silnej búrky a vzniknutého zmätku niekto ukradol pokladnicu s celým výťažkom. Tým sa dramaticky vyhrotila B-ova už aj tak zložitá finančná situácia a B. v záchvate depresie kolesový parník zničil. Zobrazenie parníka na plagáte z roku 1817 však dodnes dokumentuje túto skorú konštrukciu. B. tak patrí k priekopníkom použitia parnej energie v doprave.
B. však ďalej pracoval tiež ako hodinár. Jeho dielňa dodávala vežové hodiny veľkých rozmerov, malé vreckové hodinky, ale i váhy a protézy. Okrem iného vytvoril hodinový stroj pre vežové hodiny Invalidovny v Prahe – Karlíne (1824). Od roku 1826 sa opäť začal zaoberať dopravnými projektmi. Staval vozidlá pre koňku České Budějovice – Linec, a to dvojkoľajové vozidlá pre dopravu štrku na stavbe a štvorkoľajové valníky pre železnicu. Táto práca ho zamestnávala až do smrti.
B-ovi synovia František a Romuald išli v jeho stopách a zanechali za sebou mnoho strojov a zariadení v oblasti vodného hospodárstva, hodinárstva, divadelnej techniky a hudobných nástrojov.