WIGNER, Jenö
* 17.11.1902, Budapešť, Maďarsko
† 4.1.1995, Princeton , USA
fyzik
Ako syn priemyselníka mohol W. navštevovať uznávané Luteránske múzeum a potom študovať na Fakulte chémie Technickej univerzity v Budapešti. Po roku W. odišiel Vysokú školu technickú do Berlína-Charlottenburku. Ako inžinier chémie začal svoju profesijnú dráhu v garbiarne svojho otca v Budapešti, už rok na to sa však vrátil do Berlína a odtiaľ šiel na Univerzitu Göttingen ako súkromný docent. Jeho práca v oblasti kvantovej mechaniky mu vyniesli pozvanie prednášať na Univerzite Princeton v USA. Roku 1931 získal na Princetone polovičný úväzok, ponechal si však aj miesto v Göttingene. Roku 1935 sa však W. definitívne odsťahoval do USA. V roku 1939 získal prostredníctvom Nielsa Bohra a Leo → Szilárd správu o úspešnom štiepenie uránu v Berlíne (Otto Hahn a Fritz Strassman). → Szilárd a W. rozpoznali nebezpečenstvo atómovej bomby a prostredníctvom Alberta Einsteina informovali prezidenta USA Franklina D. Roosewelt. USA potom iniciovali "Projekt Manhattan". Pri stavbe prvého amerického reaktora pôsobil W. do roku 1942 ako asistent Fermiho a → Szilárd.
Po druhej svetovej vojne odišiel opäť na Univerzitu Princeton, prednášal však po celom svete. Roku 1963 dostal W. za svoju prácu v oblasti teórie atómových jadier a elementárnych častíc a za objavenie fundamentálnej teórie princípov symetrie Nobelovu cenu za fyziku. Bol tiež nositeľom ceny "Atom pre mier", "Fermi-Award", dostal čestné doktoráty 24 univerzít a publikoval okolo 350 vedeckých prác.
