ZVONÍČEK, Jan
* 21.11.1865, Týniště nad Orlicí , Česko
† 26.1.1926, Praha, Česko
Strojný inžinier
Po reálke v Hradci Králové študoval Z. strojárstvo na Vysokom učení technickom v Prahe. Po vysokej škole pracoval v "Prvej Českomoravskej továrni na stroje" v Prahe, kde sa roku 1902 ako hlavný inžinier továrne stal mimoriadnym profesorom na novo zriadenej Druhej strojárskej katedre na Českom vysokom učení technickom v Brne. Z. bol roku 1906/07 dekanom Fakulty strojárstva a elektrotechniky, 1909/10 rektorom Českého vysokého učení technického, členom Českej akadémie vied a umení, členom Masarykovej akadémie práce a Československej spoločnosti normalizačnej. Od roku 1912 vyučoval ako profesor na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Rovnako ako v Brne tu zriadil strojárske laboratórium.
Ako konštruktér strojárskej fabriky vyvinul Z. nový typ parného stroja, ventilový parný stroj s prehriatou parou. Parný rozvod si nechal v roku 1897 patentovať, ktorý našiel v strojárskej továrni použitie pri všetkých parných strojoch. Patent prevzalo aj veľa zahraničných spoločností. Počas svojho pobytu v Brne skonštruoval Z. parnú turbínu; ako radiálne zmiešaný typ. Z-ovu najväčšiu parnú turbínu s 3.000 kW dodala Českomoravská továreň na stroje elektrárni v Holešoviciach.
