MARCI, Jan Marek

M. navštevoval slovenskú školu v Litomyšli a absolvoval latinské štúdia na jezuitskom gymnáziu v Jindřichovom Hradci a na univerzite v Olomouci. Ako magister filozofie študoval v rokoch 1622 až 1625 medicínu na pražskej univerzite. S pražskou univerzitou zostal spojený po celý svoj život. V roku 1626 sa stal mimoriadnym a v roku 1630 riadnym profesorom, v rokoch 1638 až 1664 pôsobil ako dekan lekárskej fakulty a roku 1662/63 ako jej rektor. M. zastával aj funkcie krajinského hygienika, cisárskeho rady a osobného lekára Ferdinanda III. a Leopolda I.
Prvé M-ho práce boli venované otázkam neurofyziológii (epileptologii) a embryológii. Priblížil sa v nich niekoľkých neskoršom prácam Williama Harveya o rozmnožovaní cicavcov. Vďaka svojmu širokému záujmu o fyziku, chémiu, alchýmiu, astronómiu a hermetismus je M. pokladaný za polyglotného barokového učenca. Ako lekár propagoval prírodné metódy a liečbu, otužovanie organizmu a zdravú stravu.
Okrem svojich zásluh na rozvoji lekárskych vied je M. známy ako prvý český fyzik, ktorý staval na Galileu Galileim. Vo svojej práci "De proportion MOTUS" z roku 1639 sa zaoberal základnými poznatkami mechaniky, hlavne voľným pádom, kývavým pohybom a podstatou pružných telies. M. prvýkrát jasne odlíšil správania pružných, strnulých a krehkých telies a prispel tak k náuke o vlastnostiach materiálu. Vo svojej obsiahlej monografii "Thaumantias. Liber de arcu coelesti "písal M. v roku 1648 o problémoch optiky, okrem iného o odraze a lome svetla, vzniku dúhy a publikoval prvé pozorovania disperzie svetla pri otáčavých javoch Biegeerscheinungen s priechodom malými otvormi a okolo malých prekážok. Zhrnul tu výsledky vlastných experimentov, ktorými demonštroval, že jednotlivým farebným lúčom svetla patria rôzne uhly lomu a že tieto farebné lúče pri ďalšom prechode prismatom sa už nedajú deliť.
Až novšia doba ocenila M-ho práce o fyziológii, teóriu zrážok telies, optike a spektroskopii. I napriek relatívnej izolácii, ako v českej spoločnosti, tak aj v európskom kontexte v čase tridsaťročnej vojny prijímal M. vedecké práce svojej doby na začiatku epochy exaktných prírodných vied.