CZOCHRALSKI, Jan

Po absolvovaní učiteľského seminára v EXIN / Kcynia, začal pracovať v lekárni a drogérii A. Hebrands v Berlíne. V r.1906 prešiel do laboratória firmy Kunheim & Co. v Berlíne-Niederschöneweide a v r.1907 do laboratória koncernu General Electric Company (AEG) v Berlíne. V roku 1908 získal titul chemického inžiniera Technickej vysokej školy v Berlíne-Charlottenburg. Potom riadil laboratórium na kontrolu čistoty železných rúd a iných kovov, kde tiež boli skúmané kovy a zliatiny v rôznych stupňoch ich výroby. V roku 1917 začal pracovať v hutníckej spoločnosti A. G vo Frankfurte nad Mohanom, kde založil výskumné laboratórium pre chemické a fyzikálne skúšky mechanických a elektrických vlastností hliníkových zliatin. Vykonané práce v tomto laboratóriu mu priniesli celosvetové uznanie. V r.1919 sa stal jedným zo zakladateľov nemeckej hutníckej spoločnosti a v roku 1924 bol zvolený za podpredsedu. V r.1928 sa vrátil C. na pozvanie prezidenta Poľskej republiky Ignacy Mościckiho navždy späť do Poľska. Vďaka svojim nemeckým patentom si zarobil majetok, čo mu umožnilo výstavbu jeho domu v rodnom meste EXIN / Kcynia. Navyše investoval značné sumy do poľského priemyslu a časť majetku určil na sociálne účely. V roku 1929 získal miesto profesora na Katedre metalurgie a hutníctva na Chemickej fakulte Varšavskej technickej univerzity a získal titul Dr hc tejto univerzity. C. nadviazal úzke kontakty s chemickým výskumným ústavom, kde vytvoril veľmi efektívne fungujúce hutnícke oddelenie. V roku 1930 bol menovaný profesorom metalurgie a hutníctva Chemickej fakulty Varšavskej technickej univerzity. V roku 1933 viedol ústavy metalurgie a metalografie, ktoré úzko spolupracovali s ministerstvom obrany. Tiež bol vymenovaný technickým poradcom ministerstva. V roku 1932 bol jedným zo zakladateľov vojensko-technického združenia, ktoré viedol od roku 1932 do roku 1935. Jedným z hlavných úspechov C. bolo v roku 1916 spracovanie metódy na získanie Metallmonokrištálov, ktorú neskôr zdokonalil.
Postup spočíval v ponorení a vynorení s presnou rýchlosťou a pri súčasnom otáčaní okolo vlastnej osi kryštalickej roviny monokryštálov, ktorá tvorí jadro kryštalizácie vo vytavenom a spektrálne čistom monokyštáli rovnakého chemického zloženia pri udržaní teploty tekutej fázy, približne k svojej teplote tuhnutia.
Táto metóda umožnila výrobu veľkých monokryštálov rôznych kovov a ich zliatin. Vo veľkovýrobe ju použil až v roku 1950 CK Teal und JB Little. V druhej polovici 20. storočia bola Czochralskiho metóda uznaná ako jedna z najúspornejších a najvhodnejších metód pre elektronický priemysel. C. bol držiteľom a spoluvlastníkom niekoľkých desiatok technických patentov, medzi inými na "silumin", hliníko-kremíkovú zliatinu a bezcínový ložiskový kov "železničný kov B" (1924). Tiež vypracoval výskumné metódy vo svojom odbore, napríklad na meranie rýchlosti kryštalizácie kovov, k diagramom kryštalizácie, na analýzu vykurovacích kriviek pre hodnotenie zlepšenia materiálu, na analýzu elektrického odporu inklúziu a matrice vrátane kvantitatívneho stanovenia nekovových zmesí železa a ocele, na analýzu statických a dynamických vlastností kontakte ihla-kov (v tvz. Radiomikroskopu), na demonštráciu a identifikáciu inklúzií, na orientáciu monokryštálov pomocou "vonkajších röntgenových metód" (prevzaté z mineralógie) a k veľa novým reakčným produktom, napr. zlatého leptu. Tiež zaviedol rtg-metódu pre metalurgickú analýzu, ktorá spočívala na výskume vplyvu deformácie na ohybový obrazec. C. zverejnil okolo 90 publikácií, vrátane príručiek.