BAHÝL, Ján
* 25.5.1856, Zvolenská Slatina , Slovenská republika
† 13.3.1916, Bratislava, Slovensko
Vynálezca (vrtuľník)
Po absolvovaní gymnázia vo Zvolene navštevoval od roku 1871 do roku 1876 Technickú vojenskú akadémiu vo Viedni a hneď po nej vstúpil do rakúsko-uhorskej armády ako vojenský technik. Zaoberal sa delostreleckou, železničnou technikou a strojárstvom. Jeho hlavným záujmom však bolo od konca 80tych rokov 19. storočia, kedy sa udiali prvé pokusy o cestovanie vzducholoďou, letectvo. Jeho záujem sa koncentroval na návrhy riešenia konštrukcie vrtuľníka, prípadne jeho dvojrotorovej vrtule so spoločnou vertikálnou nosnou osou. Prvý projekt vrtuľníka od Bahýla z roku 1894 mal dve zvislé osi, na každej z nich po štyri horizontálne na sebe pripevnené vrtule, poháňané pásovým pohonom. Ani táto jeho konštrukcia, ani návrhy ostatných skorších pionierov sa nedali prakticky uskutočniť. Za nápad horizontálnej vrtule ale dostal v roku 1895 rakúsky patent. V rokoch 1901 až 1903 skonštruoval spolu so strojcom koča, A. Marschalom, v Bratislave vylepšený model vrtuľníka typu “Avion“, na ktorom sa v roku 1901 vzniesol viackrát do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m a 5. mája 1905 sa vynálezca Ján Bahýľ na svojom stroji vzniesol v Bratislave do výšky 4 metrov a preletel 1500 m. Tento pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia, za čo obaja obdržali ďalší patent v roku 1906 tzv. Szabadalmi leiráš.
