WODITSKA, István
* 6.6.1862, Aknaszlatina, Ocna -Slatina , Rumunsko
† 22.7.1928, Šopron, , Maďarsko
Kovohutník, elektrotechnik, zakladateľ elektrolytickej výroby madi v Uhorsku, autor priekopníckeho diela o elektrotechnike
V rokoch 1878 – 1881 študoval I. Voditska na Banskoštiavnickej akadémii. V roku 1883 absolvoval štátnu skúšku z kovohutníctva. V rokoch 1883 – 1887 pôsobil ako asistent profesora I. Scheneka ( spoluautor vynálezu zdokonaleného oloveného akumulátora ) na katedre všeobecnej a základnej chémie v Banskej Štiavnici. Zaoberal sa najmä elektrotechnikou a elektrochémiou. Tu získané a rozpracované nové priekopnícke poznatky s vynikajúcimi výsledkami uplatňoval neskôr v praxi. V rokoch 1887 až 1895 pracoval I. Voditska na banskom riaditeľstve v Bania Mare ( dnes Rumunsko ) ako obvodný banský analytický chemik. Tu vyprojektoval a postavil v rokoch 1887 až 1892 závod na elektrolytickú výrobu medi.
V Baia Mare vyšlo roku 1891 z pera I. Voditsku obsiahle priekopnícke knižné dielo o elektrotechnike so zvláštnym zreteľom na využitie elektriny v baníckom a hutníckom priemysle, určené na využitie elektriny v baníckom a hutníckom priemysle. I Voditska je tiež autorom rozsiahlej monografie o banskom regióne v Baia Mare, uznávanej v odbornej literatúre.
I. Voditsku poverili, už ako známeho špecialistu kovohutníckej výroby v Uhorsku, vypracovaním projektu na vybudovanie väčšieho závodu na elektrolytickú výrobu medi, ktorý mal zužitkovať rudy cárskych baní v Altaji. Jeho projekt bol úspešne realizovaný.
Absolvoval dlhšie štúdijné cesty. Roku 1893 študoval kovohuty v Příbrame, v Prusku, v Sasku, ústav na oddelenie zlata vo Frankfurte a hobokenskú hutu v Belgicku. V roku 1911 študoval hutníctvo olova a medi v Rakúsku a Nemecku.
Roku 1904 postavil v Bálane ( dnes Rumunsko ) modernú mediarsku hutu podľa amerického systému. V rokoch 1898 až 1907 viedol banskobystrický podnik na výrobu elektrolytickej medi.
Roku 1908 ako banský radca pôsobil v Banskej Štiavnici ako vedúci kovohuty do roku 1919. Roku 1913 bol vymenovaný za hlavného banského radcu.
V období prvej svetovej vojny bol všade, kde bolo potrebné uviesť do prevádzky mediarske huty, alebo závody na výrobu elektrolitickej medi (Hunedoara – Rumunsko, csepelský podnik Manfréda Weissa v Budapesti atď.).
