BORN, Ignác

B.-ov otec bol dôstojníkom a podnikateľom v baníctve. Po smrti rodičov vstúpil v roku 1757 do jezuitského kolégia , aby mohol študovať. V roku 1762 však rehoľu opustil a študoval právo na univerzite v Prahe, kde tiež potom absolvoval trojročný kurz na Katedre baníckych vied. Ako banícky úradník v Banskej Štiavnici (1769/70) cestoval súkromne aj služobne po mnohých slovenských, maďarských a sedmohradských baníckych revíroch.. Od roku 1770 bol ako banícky radca prísediacim na Úrade najvyššieho mincministra a baníckeho dozorcu v Prahe.
V roku 1772 však opustil štátne služby a stiahol sa na svoje gazdovstvo v Starom Sedlišti na Tachovsku, kde sa venoval výlučne vedeckej práci. V rokoch 1771/72 vydával v Prahe týždenník „Prager gelehrte Nachrichten“ (Pražské učené správy), ktorý prinášal správy a diskusie o nových poznatkoch v prírodných vedách. Od roku 1772 do roku 1775 popísal v tlačových katalógoch svoju rozsiahlu zbierku minerálov a fosílií, ktorá napokon v predaji pripadla Britskému múzeu v Londýne. B. sa tiež zaoberal chemickými pokusmi napr. technológiou afinácie látok. V rokoch 1773/74 dal podnet na založenie „Soukromé učené společnosti nauk v Praze“, neskôr „Královské české společnosti nauk“. V roku 1776 bol povolaný do Viedne, bol poverený správou Cisárskeho kabinetu produktov prírody a v roku 1779 bol menovaný dvorným poradcom pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni. V roku 1790 v dvoch katalógoch zdokumentoval rozsiahlu prírodovednú zbierku Eleonory Raab. V rokoch 1783 až 1786 sa zaoberal vo svojom laboratóriu extrakciou kovov pomocou vylepšenia procesu amalgamácie, ktorý prezentoval na prvom kongrese európskych montanistov v roku 1786 v Sklenných Tepliciach. B-ovu metódu zvýšenia výťažnosti kovov z rúd prevzalo niekoľko európskych hút. V roku 1786 bola z B-ovej iniciatívy založená „Banská spoločnosť“, do ktorej vstúpilo 156 členov z 21 európskych a zámorských krajín. Táto prvá medzinárodná vedecká spoločnosť, ktorá tiež vydávala ročenku „Hornictví“, existovala však len do roku 1791.
B. nebol významným prínosom pre prírodné vedy iba na území českých krajín. Bol tiež autorom vedeckej teórie geologického zloženia Karpát, zaoberal sa genézou rudných ložísk a skúmal štvrtohornú sopku „Komorní hůrka“ pri Franiškových lázňach. Už v 70-tych rokoch 18. storočia významne prispel do diskusie o podiele vulkanickej činnosti na tvorbe zemskej kôry.