POTOČNIK , Hermann (NOORDUNG)

Potočnikov otec Jožef (1841-1894), vysoko postavený námorný dôstojník, pochádzal z okolia mesta Slovenj Gradec (Slovinsko), jeho matka Minka, roz. Kokošinek, z okolia Mariboru. Po smrti otca sa rodina presťahovala do Mariboru. P otočnik navštevoval gymnázium v Hraniciach na Morave av rokoch 1910 až 1913 vojenskú akadémiu vo Wiener Neustadte. Stal sa poručíkom a špecialistom na stavbu mostov a železníc a roku 1915 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Prvú svetovú vojnu prežil najskôr v Srbsku, potom v Haliči a neskôr opäť v Srbsku a Bosne, načo sa nakoniec dostal na front na Soči a zažil postup až na Piave.
Kvôli tuberkulóze ho armáda roku 1919 poslala v hodnosti kapitána do dôchodku. Už rok predtým sa zapísal na štúdium inžinierstva na Vysokej škole technickej vo Viedni. Ako študent sa angažoval v leteckom spolku univerzity. Jeho najväčším záujmom však bola mladá raketová technika, ktorou sa zaoberal po ukončení štúdia v roku 1925. Kvôli svojej chorobe nemohol vykonávať žiadne povolanie a žil vo veľkej chudobe u svojho brata Adolfa vo Viedni. Jeho ideu dobytie vesmíru boli v jeho dobe ešte veľmi predčasné, s porozumením sa stretli len v okruhu Hermann Oberth. To ho prinútilo prijať pseudonym "Noordung".
Pod týmto menom tiež publikoval krátko pred smrťou svoju jedinú knihu.
Prvá časť bola venovaná raketovému pohonu, ktorý Potočnik pokladal za jediný vhodný typ pohonu pre dobytie vesmíru. Ďalej kniha detailne pojednáva o rôznych konštrukciách rakiet a fázach letu od štartu cez rokov do vesmíru až po návrat na zemi. Potočnik už popisoval vesmírne plavidlá na viacnásobné použitie a raketám podobné dopravné prostriedky pre medzikontinentálne lety na zemi. Ako prvý vypočítal parametre geostacionárnych satelitov s uhlovou rýchlosťou, ktorá zodpovedá rýchlosti krajiny, takže sa tieto satelity nachádzajú asi 36.000 km nad rovnakým bodom rovníka. Takéto geostacionárne satelity krúži od roku 1963 okolo Zeme a sú neodmysliteľnou súčasťou globálnej komunikácie. Utopická bola vtedy Potočnikova idea vesmírnej stanice s ľudskou posádkou v tvare kruhu s priemerom 30 metrov, ktorá sa mala otáčať každých osem sekúnd okolo svojej strednej osi a pomocou odstredivej sily mala vytvárať umelú gravitáciu, zodpovedajúcu pomerom na Zemi. Okrem toho mala byť súčasťou tejto stanice tiež observatórium a energetická centrála pre premenu slnečnej energie na elektrinu. Mala navyše slúžiť ako medzistanice pre vesmírne lety.
Potočnik písal nielen o letoch na Mesiac a blízke planéty, ale aj o letoch k vzdialeným planétam a dokonca i ku hviezdam, kam by sa človek mohol dostať vo veľkých kozmických lodiach, v ktorých by žilo viac generácií, ktoré by sa "striedali" až do dosiahnutia ďalekého cieľa. Potočnik predpokladal atómový alebo fotónový pohon.
Ako humanista sa Potočnik zaoberal aj možným nebezpečenstvom dobývanie vesmíru. Prevažovali pre neho však možné výhody pozorovania Zeme z vesmíru av ďalekej budúcnosti snáď aj možné osídlenie iných nebeských telies.
Potočnikova kniha má iba 120 strán textu a 100 ilustrácií. Roku 1938 vyšlo druhé vydanie, v roku 1993 vo Viedni ďalšie nové vydanie. Existuje aj ruský, slovinský (1986) a anglický (1995) preklad NASA. Podľa Wernhera von Brauna bola Potočnikova kniha učebnicou viac generácií raketových technikov.