TAUSCHEK, Gustav

T. začínal v roku 1920 ako posol Rakúskej národnej banky, kde prešil najrôznejšími oddeleniami. Jeho záujem vzbudil jeden rycí stroj, ktorý ho inšpiroval na jeho vylepšenie. Stavebnými prvkami bola rysovacia doska a súčasti matadora. Pretože drevená konštrukcia neumožňovala rytie umelých čiar, došiel T. na nápad začmudiť sklenenú dosku a kresbu nechať vytvoriť ihlou. Potom dostal od Národnej banky úlohu vypracovať dlhopisy Spoločnosti národov. T. prihlásil v roku 1922 patent na svoj nový gilošovací stroj a predal ho Rakúskej národnej banke. Po tomto úspechu sa vzdal istého miesta v Národnej banke a celkom sa začal venovať automatickému účtovníctvu. Za krátky čas získal veľký počet patentov, bolo ich viac ako 200. Vyvinul systém účtovníctva s dierovanými štítkami, ktorý spočíval na elektromagnetickom princípe. Rýnska továreň kovových výrobkov a strojov v Düsseldorfe vyrobila časť jeho patentom chránených účtovníckych strojov, zmluvu však neskôr vypovedala, takže T. v roku 1930 ponúkol niekoľko strojov Technickému múzeu vo Viedni. Múzeum ich prijalo až po intervencii fyzika Josefa Naglera, neskoršieho riaditeľa múzea. V spolupráci s Naglerom vznikla konštrukcia čítacieho, písacieho a počítacieho stroja, ktorý bol predstavený verejnosti na tlačovej konferencii. Zástupca International Business Machine Corporation (IBM) o tento stroj prejavila záujem a tak mohol IBM predať 169 patentov v oblasti diernych štítkov: dierovacie stroje, miešacie stroje, tabelátory a počítacie stroje. Doteraz existujúce stroje pre účtovníctvo s diernymi štítkami neboli schopné násobiť a deliť na jednom stroji.
Tiež v iných oblastiach sa T. prejavil ako úspešný vynálezca. Skonštruoval šijací stroj, vyvinul doplnok k mechanickému počítaciemu stroju, ktorým ho zmenil na elektrický počítací stroj, vynašiel šifrovací stroj na mechanickej báze, iný zasa na opticko-elektrickom princípe, písací stroj bez písmen alebo magnetické ukladanie medzivýsledkov počítacích strojov.